Temná hmota patrí k najväčším záhadám súčasnej fyziky. Nevyžaruje svetlo, neodráža ho, ale ho ani nepohcuje. Napriek tomu tvorí odhadom 85 % hmotnosti celého vesmíru.

Vieme o nej v podstate len to, že existuje. Gravitačne totiž pôsobí tak, že ovplyvňuje správanie viditeľnej hmoty a pohyb hviezd v galaxiách. Ale čo je presne táto temná hmota, zostáva nezodpovedané.

Nový objav by mohol túto situáciu zmeniť.

Galaxia, ktorá sa nechcela dať nájsť

Tím astronómov pod vedením Dayia Davida Li z Torontskej univerzity objavil galaxiu s označením CDG-2. Je to skratka z anglického Candidate Dark Galaxy-2, teda niečo ako Kandidát na temnú galaxiu č. 2.

Podľa doterajšej analýzy tvorí temná hmota až 99 % celkovej hmoty tejto galaxie, čo z nej robí jednu z najtmavších galaxií, aké astronómovia kedy identifikovali.

CDG-2 sa nachádza v zhluku galaxií Perzeus, ktorý je od nás vzdialený asi 240 až 300 miliónov svetelných rokov.

Jej jas nám hovorí, že je v nej len niekoľko miliónov hviezd podobných Slnku – to je na kozmické pomery mizivé číslo. Bežné galaxie obsahujú rádovo miliardy hviezd. Priamo pozorovať CDG-2 tak bolo prakticky nemožné.

Stopy v tme

Práve tu spočíva metodologický prelom, ktorý umožnil objaviť túto galaxiu. Li a jeho spolupracovníci sa rozhodli nehľadať galaxiu priamo, ale pátrať po nepriamych stopách jej gravitácie.

Zamerali sa na guľové hviezdokopy. Sú to husté, sférické zoskupenia desiatok tisíc až miliónov hviezd, ktoré spravidla obiehajú okolo väčších galaxií.

Vďaka veľkému počtu hviezd sú guľové hviezdokopy viditeľné aj na obrovské vzdialenosti.

Vedci objavili skupinu štyroch guľových hviezdokôp, ktoré sa akoby zhromažďovali okolo prázdneho miesta. Nič tam nebolo vidieť, a predsa ich muselo niečo gravitačne držať pohromade.

Keď vedci miesto dôkladnejšie preskúmali pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, európskeho observatória Euclid a japonského ďalekohľadu Subaru na Havaji, objavili medzi hviezdokopami slabý, rozmazaný svit.

Tá nepatrná žiara pochádzala od viditeľnej hmoty, ktorá tvorí len desatinu percenta celkovej hmotnosti galaxie. Napriek tomu potvrdila, že CDG-2 skutočne existuje.

Ide pritom o historický moment. CDG-2 je prvá galaxia, ktorú astronómovia odhalili výlučne prostredníctvom jej guľových hviezdokôp, nie priamym pozorovaním vlastného svetla.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

23. apríla 2026

Vesmírne deti zatiaľ nebudú: Spermie sú vo vesmíre dezorientované

Prečo galaxia nemá hviezdy?

Normálna galaxia vzniká tak, že temná hmota tvorí gravitačné lešenie, okolo ktorého sa postupne zhromažďujú viditeľné látky – prach a plyny, z ktorých sa rodia hviezdy.

V CDG-2 k tomuto procesu zjavne nedošlo v plnej miere. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že bežnú hmotu z galaxie odtrhla gravitačná sila susedných galaxií zo zhluku Perzeus.

Bez dostatku plynu nemohli vznikať ani nové hviezdy a galaxia zostala takmer prázdna – bola to akási kozmická škrupina z temnej hmoty.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

1. júna 2026

Pentagon zverejnil video nevysvetliteľného objektu. Expert hovorí o zrýchlení 600 g

Laboratórium pre fyziku tmy

Práve táto extrémna povaha CDG-2 z nej robí vedecky mimoriadne cenný objekt. Štúdium temnej hmoty v bežných, hviezdami preplnených galaxiách je komplikované. Svetlo hviezd totiž zakrýva a zneprehľadňuje signály, ktoré by mohli temnej hmote priradiť konkrétnu fyzikálnu povahu.

V CDG-2 je viditeľnej hmoty tak málo, že gravitačné správanie temnej hmoty vyniká takmer bez rušivých vplyvov.

Prevládajúca teória sa nazýva „model studenej temnej hmoty“ a predpokladá, že ide o ťažkú časticovú látku, ktorá nereaguje na elektromagnetické žiarenie.

Existujú však aj alternatívne modely – napríklad model teplej temnej hmoty, v ktorom by boli jej častice ľahšie a pohyblivejšie.

Pozorovania galaxií ako CDG-2 a ich porovnanie s počítačovými simuláciami môžu pomôcť rozlíšiť, ktorý model lepšie zodpovedá realite.

Podľa Francine Marleau z Innsbruckej univerzity, ktorá sa podieľala na tomto výskume, sú objekty s nízkym povrchovým jasom – a obzvlášť temné galaxie – kľúčom k pochopeniu toho, ako sa galaxie vôbec zostavujú. Tým, že pozorujeme extrémne prípady, lepšie chápeme pravidlá, ktoré platia všade.

Text: Zázračná planéta

Foto: NASA/ESA/CSA/Webb