Niekedy okolo roku 14 800 pred n. l. sa stalo niečo, čo náhodou vytvorilo jednu z najvýnimočnejších časových kapsúl v dejinách archeológie. K jaskyni La Garma na severe Španielska sa zosunul skalný blok. Zatarasil tak vchod do jaskyne a vo vnútri sa zastavil čas.

Keď archeológovia z Kantábrijskej univerzity pod vedením profesorov Pabla Ariasa a Roberta Ontañóna objavil v roku 1995 zložitý jaskynný systém La Garma, netušili, čo ukrýva spodná galéria.

Výsledky svojho výskumu prezentovali v roku 2023 na tlačovej konferencii v Národnom archeologickom múzeu v Madride a otriasli svetovou prehistorickou vedou. Našlo sa paleolitické obydlie v stave, ktorý vedci opisujú ako jedno z „najlepšie zachovaných paleolitických obydlí na svete“.

5 m² a 17 000 rokov

Obydlie tvorí oválny priestor s rozlohou zhruba 5 m², teda približne toľko, koľko zaberá moderná kúpeľňa.

Ohraničujú ho bloky kameňa a stalagmity zakotvené v podlahe. Tie podopierali konštrukciu z vetví a koží, ktorá sa opierala aj o stenu jaskyne. V strede priestoru bolo ohnisko a okolo neho boli roztrúsené drobné predmety každodenného života presne tak, ako ich tam zanechali ich majitelia.

Celkovo vedci vyzdvihli 4 614 artefaktov. Nástroje na opracovanie kameňa, kosti a parohy. Boli tam predmety, ktoré sa používali na sťahovanie kože zo zvierat, oštepy či ihly.

Našiel sa aj harpúna, teda primitívna verzia takéhoto nástroja. Ten sa neskôr stal pre ľudí kľúčovým vynálezom na lov morskej zveri.

Bolo tam vyše 600 kúskov kresacieho kameňa, morské lastúrnice, ktoré boli dôkazom o diaľkovom obchode alebo o pohybe rôznych skupín ľudí.

Našli sa tam však aj šperky – množstvo príveskov vyrobených z kostí jeleňov, koní a bizónov.

Jediná unikátna rytina

Medzi umeleckými predmetmi vyčnieva jeden. Kosť praturice, predchodcu domáceho dobytka, mala na jednej strane vyrytú podobizeň samotného zvieraťa, na druhej bola vyrytá ľudská tvár.

Vedci poznajú desiatky paleolitických výjavov zobrazujúcich zvieratá. Ale kombinácia zvieraťa a ľudskej tváre na jednom predmete z obdobia magdalénienu (pred 21 000 až 13 000 rokmi)? Takáto rytina nemá v celej paleolitickej Európe analógiu, je jediná svojho druhu.

Mohlo by vás zaujímať

História

16. júna 2026

Už ľudia pred 800 000 rokmi vedeli, ktorý kameň je najlepší na výrobu nástrojov

La Garma však nie je len jedno obydlie. Je to komplexný systém jaskýň s jednou z najdlhších kontinuálnych kultúrnych vrstiev sedimentov v Európe. Vrstvy osídlenia tu siahajú 400 000 rokov do histórie.

Spodná galéria, kde bolo objavené obydlie, meria 300 metrov a nachádza sa 59 metrov nad súčasnou hladinou mora.

Hoci toto paleolitické obydlie zostávalo zapečatené celé tisícročia, ľudia sa do okolitých jaskýň vracali opakovane.

Našli sa tu stredoveké kuchynské odpadkové jamy, hroby z doby medenej a bronzovej, opevnenie a hrobky zo železnej doby. Je tu vizigótska a stredoveká vrstva. La Garma je jednoducho vrstevnica ľudskej prítomnosti na jednom mieste. Jej najhlbšia vrstva je tá, ktorú objavili najnovšie: päť štvorcových metrov, ohnisko a roztrúsené predmety.

Celý komplex je od roku 2008 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Mohlo by vás zaujímať

História

7. apríla 2026

Na morskom dne našli záhadný múr. Je z legendárneho potopeného mesta?

Ako skúmať bez poškodenia

Tím Ariasa a Ontañóna si stanovil metodologický záväzok, ktorý je v súčasnej archeológii čoraz bežnejší: neinvazívny výskum. Laserové skenovanie, fotogrametria, analýza vzdušných vzoriek, geofyzikálne prieskumy.

Predmety sa zdvíhajú len vtedy, keď je to nevyhnutné, a lokalita sa uchováva v čo najpôvodnejšom stave, aby sa zachovala pre budúce generácie a technológie, ktoré ešte neexistujú.

Podľa plánu kantábrijskej vlády má vzniknúť aj rekonštrukcia obydlia La Garma v Stredisku jaskynného umenia v Puente Viesgo. Tam si návštevníci budú môcť predstaviť, ako vyzeralo každodenné útočisko lovca z obdobia magdalénienu.

Najnovšia štúdia o kamenných nástrojoch z tejto lokality bola publikovaná v roku 2026, čo znamená, že výskum La Garmy pokračuje a prináša nové poznatky.

17 000 rokov ticha

Kto však boli ľudia, ktorí tu žili? Lovci a zberači z obdobia magdalénienu, ktoré sa tiahne až do doby ľadovej. Boli to práve príslušníci tejto kultúry, ktorí zanechali najkrajšie jaskynné maľby po celej, zväčša západnej Európe.

Lovili mamuty, soby a tury. Vyrábali šperky, rezali do kostí a skalných stien. A niekedy okolo roku 14 800 pred n. l. opustili toto obydlie – možno na chvíľu a možno navždy. Od ich obydlia ich potom odrezala skala.

Čo sa s nimi stalo, nevieme, ale ich predmety sú stále tam, kde ich nechali.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock