Vo vojne rozhodujú tisícky faktorov: stratégia, logistika, počasie, náhoda. A niekedy záchod.

Príbeh nemeckej ponorky U-1206 patrí k najneuveriteľnejším historkám druhej svetovej vojny. Dodnes je zároveň lekciou o tom, čo sa stane, keď sa ľudia pomýlia pri používaní zložitej technológie v tom najhoršom momente.

Problém s toaletou

Každá ponorka má jeden existenčný paradox: čím dlhšie zostáva pod vodou, tým je bezpečnejšia. Ale dlhý pobyt pod vodou má aj svoje dôsledky vrátane tých fyziologických.

Spojenecké ponorky riešili tento problém jednoducho: odpad skladovali v septikových nádržiach a vypúšťali ho až pri vynorení. Zaberalo to síce miesto, ale fungovalo to spoľahlivo.

Nemci sa rozhodli inak. Ich konštruktéri vyvinuli systém, ktorý odpad vypúšťal priamo do mora. Robilo sa to pritom aj vo veľkej hĺbke, kde vonkajší tlak vody bránil bežnému splachovaniu.

Výsledkom bol tzv. hlbokomorský vysokotlakový záchod. Jeho princíp bol dômyselný: odpad prechádzal sériou komôr až do tlakovej vzduchoplavnej komory, odkiaľ ho do mora vystrelil stlačený vzduch – podobne ako torpédo.

Tento systém bol kompaktný a efektívny. Mal však jeden háčik: obsluhovať ho mohol iba vyškolený špecialista. Sled, v ktorom bolo treba otvárať a zatvárať ventily, bol presný a nemilosrdný. Akákoľvek odchýlka mohla mať katastrofálne následky.

Osem dní velenia, jedna návšteva záchoda

Ponorka U-1206 bola uvedená do prevádzky 16. marca 1944 a patrila k typu 7C. To bola trieda, ktorá mala práve tento nový záchodový systém. Velenie nad ňou prevzal 27-ročný kapitánporučík Karl-Adolf Schlitt.

14. apríla 1945, len 24 dní pred koncom vojny v Európe, sa ponorka U-1206 pohybovala v hĺbke 61 metrov, osem námorných míľ od škótskeho Peterheadu. Bolo to osem dní od začiatku jej prvej a jedinej bojovej misie. Schlitt sa vtedy rozhodol použiť záchod sám, bez pomoci vyškoleného špecialistu.

Obslúžiť sa mu ho však nepodarilo, a tak zavolal technika. Ten však nepochopil, o čo ide, a otvoril nesprávny ventil. Do priestoru začali prúdiť litre morskej vody zmiešanej s odpadom.

Voda presakovala podlahou priamo do veľkých batérií ponorky, ktoré sa nachádzali priamo pod toaletou. V batériách sa pri kontakte s vodou spustila chemická reakcia: do interiéru začal unikať chlór, čo je smrteľne jedovatý plyn. Schlitt nemal na výber a prikázal vynoriť sa.

Mohlo by vás zaujímať

História

14. mája 2026

Neandertálci využili snáď všetko: Nosorožie zuby používali ako kladivá

Na povrchu pod paľbou

Vynorenie však bolo posledná vec, ktorú chcela posádka urobiť. Britské hliadky kontrolovali tieto vody denne. A skutočne, ponorku U-1206 takmer okamžite objavili britské hliadkové lietadlá a začali ju bombardovať.

Posádka sa pokúšala vyvetrať interiér a zastaviť škody, ale ponorka sa už poškodila natoľko, že sa nedala znovu ponoriť. Schlitt nemal inú možnosť ako nariadiť potopenie ponorky, aby nepadla do rúk nepriateľa. Posádka ju musela spolu s kapitánom opustiť.

Schlitt tento „incident“ prežil a dožil sa 90 rokov. Ostatní mali menej šťastia: jeden člen posádky zahynul počas bombardovania, traja sa utopili pri pokuse doplávať na breh. Zvyšných 46 mužov zajali záchranné lode alebo britské jednotky na pevnine.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

18. decembra 2020

Vedeli ste, že Benito Mussolini môže za to, že v Spojených štátoch operuje mafia?

Technológia a ľudský faktor

Príbeh U-1206 nie je len vojenská kuriozita. Je to príklad toho, ako môže príliš zložitý systém, aj keď ho navrhli s tým najlepším zámerom, zlyhať pri prvom kontakte s realitou.

Záchod bol totiž technicky geniálny. Ale vyžadoval si dokonalú disciplínu a dodržiavanie presného postupu – nepripúšťala sa akákoľvek odchýlka.

Schlitt tento postup nedodržal. Možno z netrpezlivosti, možno z falošnej sebadôvery veliteľa v prvý týždeň svojho prvého velenia. Aj technik urobil chybu pod tlakom a výsledkom bolo päť mŕtvych, 46 zajatcov a stratená ponorka. To všetko len 24 dní pred koncom najkrvavejšej vojny v dejinách.

História druhej svetovej vojny pozná veľké bitky a hrdinské príbehy. Ale aj tento – absurdný, tragikomický a dokonale ľudský.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock