20 najväčších záhad planéty Zem (časť II.)
Naša domovská planéta je plná tajomstiev a ani zďaleka o nej nevieme všetko. Pozrite sa na najväčšie hádanky Zeme.
Cesnak znižuje cholesterol. Ale záleží na tom, ako ho jete
Ľudia ho tritisíc rokov používajú ako liek. Akurát sa stále nevie, či tak aj naozaj funguje.
Cesnak patrí medzi najstaršie liečivé potraviny na svete – ľudia ho využívajú viac ako tritisíc rokov. Dnes ho wellness priemysel dokonca predáva v kapsulách, práškoch a extraktoch s prísľubom lepšieho zdravia srdca.
Ale funguje to vôbec? Odpoveď vedcov je prekvapivo opatrná: áno, ale záleží na tom, v akej forme sa cesnak podáva, aké sú jeho dávky a aký je spôsob jeho prípravy.
Čo obsahuje cesnak
Kľúčovou látkou cesnaku je alicín. Je to zlúčenina, ktorá obsahuje síru a ktorá vzniká až po rozdrvení alebo nakrájaní cesnaku.
Surový, neporušený strúčik cesnaku alicín neobsahuje. Keď však ten strúčik poškodíme, dostane sa k nemu kyslík a enzýmy spustia chemickú reakciu. V priebehu 10 až 15 minút sa vytvorí alicín – spolu s jeho charakteristickým štipľavým zápachom.
Alicín brzdí v pečeni tvorbu cholesterolu a robí to rovnakým mechanizmom ako lieky na predpis. Tie lekári bežne predpisujú pri vysokom cholesterole. Väčšina cholesterolu v krvi totiž nevzniká z jedla, ale práve v pečeni.
Cesnak môže navyše spomaľovať vstrebávanie cholesterolu v črevách a urýchľovať jeho vylučovanie z tela.
„Cesnak obsahuje pôsobivé spektrum bioaktívnych zlúčenín,“ hovorí Dell Stanford, dietológ Britskej kardiologickej nadácie. „Laboratórne štúdie naznačujú antioxidačné a protizápalové účinky a aj to, že cesnak mierne ovplyvňuje vstrebávanie cholesterolu a krvného tlaku.“
Čo hovorí výskum
Výsledky štúdií sú zmiešané. Rozsiahla metaanalýza 39 klinických štúdií zistila, že cesnak dokáže pri dlhodobom užívaní (aspoň dva mesiace) znížiť celkový cholesterol priemerne o 17 mg/dl a LDL („zlý“ cholesterol) o 9 mg/dl u ľudí so zvýšenými hodnotami.
Osempercentný pokles celkového cholesterolu pritom podľa autorov zodpovedá až 38-percentnému zníženiu rizika srdcového infarktu u päťdesiatnikov.
Metaanalýza bola publikovaná v roku 2026 a zhrnula výsledky randomizovaných kontrolovaných štúdií. Potvrdila, že cesnak štatisticky významne zlepšuje viaceré kardiovaskulárne markery vrátane lipidového profilu, krvného tlaku aj zápalových ukazovateľov. To všetko sa deje najmä u ľudí s horšími východiskovými hodnotami.
Na druhej strane, jedna z najprísnejšie navrhnutých štúdií nezistila žiadny významný vplyv cesnaku na LDL cholesterol ani po šiestich mesiacoch, a to v žiadnej testovanej forme.
„Je veľký rozdiel medzi laboratórnymi mechanizmami a preukázateľným prínosom v ľudskom tele,“ upozorňuje Stanford.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Na forme záleží
Nie všetok cesnak je rovnaký. Tepelná úprava alicín ničí, takže ak cesnak hodíme do omáčky, má oveľa menší účinok ako surový cesnak, ktorý si rozpučíme do šalátu.
Alicín je totiž nestabilný. Po vzniku rýchlo degraduje a treba ho skonzumovať čo najskôr.
Čierny cesnak prejde fermentáciou v teple a vlhku a práve tento proces mení jeho zloženie. Alicín ustupuje stabilnejšej zlúčenine S-alylcysteín, ktorá sa v tele nerozkladá tak rýchlo.
Práve táto forma je predmetom rastúceho vedeckého záujmu: niekoľko štúdií naznačuje prínos zlúčeniny S-alylcysteín pri regulácii krvných tukov aj krvného tlaku.
Spomedzi doplnkov výživy vyniká tzv. kyolický extrakt zo zostarnutého cesnaku. Austrálska výskumníčka prof. Karin Ried, ktorá sa touto oblasťou dlhodobo zaoberá, označuje práve túto formu za najúčinnejšiu pre kardiovaskulárne benefity. Upozorňuje však, že bežný stravovací príjem cesnaku nedosahuje terapeutické dávky potrebné na cievne účinky.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Dochucovadlo, nie liek
Odborníci na výživu dnes neodporúčajú užívanie cesnakových doplnkov – dôkazy sú zatiaľ príliš nejednotné. Cesnak však zostáva hodnotnou súčasťou zdravej stravy.
Znižovanie cholesterolu je navyše relevantné len pre tých, ktorí majú jeho hodnoty skutočne zvýšené. Cholesterol je totiž pre telo nevyhnutný pri tvorbe vitamínu D, hormónov aj mozgového tkaniva.
Vedecké poznávanie cesnaku sa zatiaľ nekončí. Chýbajú dlhodobé štúdie so štandardizovanými formami a dávkami. Dovtedy preto platí jednoduchá rada: surový cesnak do šalátu áno, kapsula ako náhrada statínov nie.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
