Kľúčové štádiá učenia sa jazyka
Po dvoch rokoch pomalého vývinu sa detská reč rozvinie do sofistikovaného jazyka úžasnou rýchlosťou.
Mysleli ste si, že nové auto vás urobí šťastným? Urobilo – na pár týždňov. Ale potom ste tam, kde ste boli. Nie je to vaša chyba, je to váš mozog. A psychológovia vedia, ako to prekonať.
Výhra v lotérii. Zvýšenie platu. Nový dom. Väčšina toho, o čom si myslíme, že nás urobí šťastnými, nás šťastnými neurobí. Prípadne sme šťastní, ale len krátkodobo. Tomuto javu dali psychológovia názov hedonistický bežecký pás. A veda ponúka spôsoby, ako z neho zostúpiť.
Predstavte si, že vyhráte v lotérii. Eufória, dovolenky, nové auto. A potom? Výskumy ukazujú, že po niekoľkých mesiacoch sa väčšina výhercov vrátila na svoju pôvodnú úroveň šťastia. Nie preto, že by boli nevďační, ale preto, lebo tak funguje ľudský mozog.
Hedonický bežecký pás po prvýkrát predstavili výskumníkci Philip Brickman a Donald Campbell v roku 1971. Metafora výstižne opisuje univerzálnu tendenciu ľudí vrátiť sa na základnú úroveň šťastia napriek životným vzostupom a pádom.
Jednoducho povedané: bez ohľadu na to, čo sa nám stane – dobré alebo zlé –, mozog sa časom vráti na svoju „nastavenú hodnotu“ spokojnosti.
„Keď zažijeme extrémne pozitívne udalosti, úroveň šťastia dočasne vrcholí. Ale ako čas plynie, prispôsobíme sa novým okolnostiam a vrátime sa do známeho stavu rovnováhy““ vysvetľuje profesorka sociálnej psychológie Lara Aknin zo Simonovej Fraserovej univerzity v Kanade.
Tá istá logika platí aj opačným smerom. „Keď ľudia zažijú neúspech, napríklad keď prídu o prácu alebo sa s nimi niekto rozíde, zvyčajne ich to trápi istý čas, ale nie celý zvyšok života. Intenzívne pocity postupne oslabujú a ľudia sa zotavia. Často rýchlejšie, než si mysleli,“ dodáva Aknin.
Z evolučného pohľadu existuje teória, že rýchle prispôsobenie sa novým okolnostiam mohlo byť výhodné pre prežitie. Niektorí vedci argumentujú, že máme negatívne sklony a zameriavame sa na stresové podnety z bezpečnostných dôvodov. Naši predkovia totiž žili v prostredí, ktoré bolo plné skutočných nebezpečenstiev. A mozog, ktorý sa dlho tešil z každého úspechu, mohol prehliadnuť hrozbu.
Výskum naznačuje, že asi 50 % nášho celkového pocitu šťastia určuje genetika. Ďalších 10 % ovplyvňujú životné okolnosti. A až 40 % je v rukách každého z nás – určuje ich každodenné správanie, ktoré si vedome vyberáme.
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Čo teda skutočne funguje, aby sme pociťovali šťastie? Poznatky z najväčších štúdií o šťastí hovoria o niekoľkých prekvapivých záveroch.
Jedna zo štúdií zistila, že výhercovia lotérií neboli šťastnejší než ľudia, ktorí nevyhrali. Dokonca bežné, každodenné aktivity im prinášali menej radosti. Viac peňazí teda nie je zárukou šťastia. Teda aspoň nie pre tých, ktorí už žijú v komfortných podmienkach.
Namiesto snahy stať sa expertom v jednej oblasti preto vedci odporúčajú rozmanitosť: rôzne typy pohybu, nové koníčky, nové skúsenosti.
„Variabilita odrádza od adaptačného efektu. To znamená, že je menej pravdepodobné, že sa začneme nudiť a budeme nespokojní,“ hovorí Aknin.
Kľúčový poznatok prináša behaviorálny vedec Michael Rucker: „Hedonistický bežecký pás nám hovorí o živote v omyle minulosti a budúcnosti. Tzv. vedomá prítomnosť dokáže veľmi zmierniť tento proces, pretože jednotlivé momenty prežívame tak naplno, že nemáme čas premýšľať o tom, čo nám chýba.“
Známi neznámi – Neandertálci
Dôležité je tiež prehodnocovať svoje ciele. Dr. Christian Ehrlich z Oxford Brookes Business School rozlišuje medzi vnútornými cieľmi, ktoré sledujeme pre svoju vnútornú spokojnosť, a vonkajšími, ktoré sú motivované vonkajšou odmenou. „Je to len robenie niečoho, nie dosahovanie niečoho, na čom skutočne záleží,“ hovorí.
Sociálne siete však situáciu zhoršujú. Sociálne porovnávanie, sledovanie toho, čo vlastnia ostatní, živí hedonistický bežecký pás a poháňa nás k nákupom, ktoré nám trvalé šťastie neprinesú.
Paradoxom je, že najlepší liek na hedonistický bežecký pás nie je nájsť niečo, čo nás urobí šťastnými navždy. Je to vôľa prijať, že šťastie je krátkodobý stav. Tak sa naučíme vytvárať ho opakovane v malých dávkach a z vecí, ktoré nás neomrzia.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock