Medzinárodný tím 175 vedcov analyzoval DNA z viac ako 1 600 starovekých jedincov a odhalil príbeh, ktorý sa zapisoval po stáročia do ľudského genómu.

Roztrúsená skleróza je záhadná choroba. Imunitný systém napáda z nevysvetlených príčin vlastnú nervovú sústavu – mozog aj miechu. Na celom svete postihuje viac než 2,5 milióna ľudí a jej výskyt v severozápadnej Európe vrátane Škandinávie je takmer dvojnásobný v porovnaní s väčšinou južnej Európy.

Na severe Európy sa objavuje až 303 prípadov na 100 000 obyvateľov. Ale prečo práve sever? Táto otázka trápila vedcov desaťročia.

Jamová kultúra: prvé jazdectvo, prvá epidémia génov

Odpoveď vzišla zo série štyroch prelomových štúdií publikovaných v januári roku 2024 v časopise Nature.

Medzinárodný tím vedcov, ktorý viedol profesor Eske Willerslev z Cambridgeskej a Kodanskej univerzity, analyzoval DNA z viac ako 5 000 staroveký ľudských kostier a zubov. Tie sa našli v dobre zdokumentovaných lokalitách naprieč Európou aj Áziou.

Nomádski pastieri dobytka a oviec, ktorí sú dnes známi ako ľudia jamovej kultúry, pochádzali z pontsko-kaspickej stepi. Ide o oblasť, ktorá sa rozprestiera od juhovýchodnej Európy až po Kazachstan.

Predpokladá sa, že títo ľudia boli prví jazdci na koňoch, vďaka čomu boli mimoriadne mobilní a schopní aj dlhších presunov.

Pred asi piatimi tisícročiami sa ľudia jamovej kultúry presunuli hlbšie do Európy, prevažne na severozápad. Zanechali pritom po sebe obrovský genetický odtlačok. Väčšina ľudí v severnej Európe dnes dokáže vystopovať svoj pôvod práve k tejto skupine.

A s nimi prišli aj genetické varianty spojené s roztrúsenou sklerózou.

Mohlo by vás zaujímať

História

28. januára 2025

Známi neznámi – Neandertálci

Imunitná výhoda, ktorá sa zmenila na bremeno

„Ľudia jamovej kultúry žili extrémnym životným štýlom,“ vysvetľuje Astrid Iversen z Oxfordskej univerzity. „Boli to nomádi a žili v tesnej blízkosti so svojimi zvieratami. Konzumovali mäso a mliečne výrobky a takmer žiadne obilniny. Boli teda neustále vystavení patogénom svojich zvierat.“

Práve tieto genetické varianty pravdepodobne poskytovali ľuďom jamovej kultúry evolučnú výhodu – chránili ich pred infekciami, ktoré prenášali ich ovce a dobytok. Imunitný systém, ktorý agresívnejšie reagoval na patogény, znamenal väčšiu šancu na prežitie.

Problém nastal po tisícročiach. „Náš životný štýl sa vyvíja oveľa rýchlejšie než naša genetika,“ hovorí Iversen. „Zdedili sme imunitný systém, ktorý je lepšie prispôsobený prežitiu v inom prostredí, než v akom dnes žijeme.“

Gény, ktoré ľudí kedysi chránili pred infekciami zo zvieracích stád, dnes v modernom, hygienickom prostredí bez tých istých patogénov môžu viesť k tomu, že imunitný systém napadne vlastné tkanivá. To je podstata roztrúsenej sklerózy.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

1. augusta 2025

20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)

DNA z 5 000 jedincov, jeden obraz

Výskumný tím porovnal starovekú DNA s genetickými dátami asi 400 000 súčasných ľudí, ktoré sú uložené v britskej génovej banke UK Biobank. Výsledky ukázali, že varianty spojené s roztrúsenou sklerózou pretrvávajú na severe, teda v smere, ktorým sa ľudia jamovej kultúry pohybovali. Na juhu Európy sa až tak veľmi nevyskytujú.

„To, čo sme našli, prekvapilo všetkých,“ uviedol spoluautor William Barrie z Cambridgeskej univerzity. „Tieto varianty dávali týmto ľuďom istú výhodu.“

Výskum je súčasť širšieho projektu, ktorý odhalil aj genetické korene iných moderných chorôb. Gény ovplyvňujúce riziko cukrovky 2. typu a Alzheimerovej choroby možno vystopovať k starovekým lovcom a zberačom v Európe.

Gény tolerancie laktózy sa zasa objavili pred asi 6 000 rokmi, teda ešte skôr ako prišli ľudia jamovej kultúry.

Príbeh moderných chorôb sa teda nezačal v nemocniciach ani v laboratóriách. Začal sa na stepiach Eurázie, na chrbtoch koní. A dodnes sa prenáša v DNA severných Európanov.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock