5 spôsobov, ako sa mení príroda v okolí Černobyľa
V roku 1986 sa v černobyľskej jadrovej elektrárni odohrala obrovská katastrofa. Príroda sa spamätala, ale nevšednými spôsobmi.
Prečo je v lietadle vždy zima? Aby sme neodpadli
Studený vzduch v kabíne nie je výsledkom pokazenej klimatizácie ani šetrnosti aerolínií. Za nízkou teplotou stojí fyziológia ľudského tela aj bezpečnosť letu.
Každý, kto niekedy cestoval lietadlom v lete, zažil ten paradox: vonku je 35 stupňov, ale v lietadle by sa človeku hodil hrubý kabát. Posádka má na sebe svetre a cestujúci hľadajú v príručnej batožine niečo teplé.
Nie je to žiadne nedopatrenie ani technická porucha. Je to zámer.
Nižšia vlhkosť, nižšia teplota
Väčšina komerčných aerolínií udržiava v kabíne teplotu 21 až 24 °C. V iných uzavretých priestoroch, napríklad v kancelárii, v obchode či doma, by sa táto teplota zdala byť príjemná. V lietadle však nie a dôvod je jednoduchý: vzduch v kabíne je mimoriadne suchý.
Pri cestovaní lietadlom sa relatívna vlhkosť vo vnútri pohybuje len medzi 10 a 20 percentami – to je menej ako vo väčšine púští sveta. Suchý vzduch odvádza teplo z tela účinnejšie, čím sa pocit chladu ešte znásobuje.
Nízka vlhkosť sa však v lietadle neobjavuje náhodou. Udržiava sa tam zámerne, aby sa predišlo korózii trupu lietadla, ktorú by vlhkosť urýchlila.
Hlavne neodpadnúť
Za teplotu v kabíne zodpovedá primárne fyziológia ľudského tela, nie technika. Komerčné lietadlá lietajú vo výškach okolo 10 000 až 12 000 m n. m., kde je atmosférický tlak neporovnateľne nižší ako pri zemi.
Aby mohli cestujúci normálne dýchať, kabína sa musí pretlakovať, ale nie na úroveň, ktorá by zodpovedala hladine mora.
Štandardný tlak v kabíne zodpovedá tlaku, aký je vo výške zhruba 2 400 m n. m. To znamená, že každý cestujúci je počas letu vystavený mierne zníženému obsahu kyslíka v krvi, podobne ako pri pobyte v horách.
V takýchto podmienkach však hrozí hypoxia, teda stav, pri ktorom sa do tkanív nedostáva dostatok kyslíka. Prvým príznakom hypoxie môžu byť mdloby.
Mdloby na palube nie sú žiadna zriedkavosť, obzvlášť pri nočných letoch. Vtedy totiž cestujúci vstávajú mimo bežných hodín a môžu byť poriadne dezorientovaní.
Nízka teplota v kabíne preto pôsobí ako prevencia: chladný vzduch stimuluje telo, udržuje cestujúcich bdelých a znižuje pravdepodobnosť, že niekto omdlie. Teplo naopak mdloby podporuje.
Štúdia vedcov z Oklahomskej štátnej univerzity z roku 2007, ktorú financovala letecká spoločnosť Boeing, potvrdila, že symptómy hypoxie sa u nevycvičených jedincov začínajú prejavovať pri tlaku, aký panuje v nadmorskej výške okolo 2 400 m n. m. A to je práve tá výška, na ktorú býva kabína bežne pretlakovaná.
Teplota a výkon motorov
Existuje aj technický dôvod, prečo aerolínie nechcú mať v kabíne príliš teplo. Vzduch, ktorý sa privádza do kabíny, sa odoberá z kompresorov motorov – ide o takzvaný odvádzaný vzduch.
Vtedy platí, že čím je kabína teplejšia, tým viac upraveného vzduchu do nej treba dodávať. To však zaťažuje motory a zvyšuje spotrebu paliva.
Chladnejšia kabína je z prevádzkového hľadiska jednoducho efektívnejšia.
Moderné lietadlá ako Boeing 787 alebo Airbus A350 tento problém obchádzajú iným spôsobom. Vzduch do kabíny nedodávajú z motorov, ale cez samostatné elektrické kompresory.
Vďaka tomu sa môže v kabíne udržiavať vyššia vlhkosť – až okolo 15 až 20 % oproti 10 % u starších typov. Potom sa tam dá aj teplota nastaviť flexibilnejšie. Cestujúci v týchto typoch lietadiel tvrdia, že sa v nich cítia objektívne pohodlnejšie.
Mohlo by vás zaujímať
Vzniká stavba, ktorá prežije aj koniec sveta. Zaznamená, ako k nemu došlo
Zadná časť kabíny mrzne viac
Teplota nie je v celej kabíne rovnaká. Zadná časť býva tradične chladnejšia, pretože vzduch z klimatizačných dýz pri strope klesá dozadu a musí prekonať dlhšiu vzdialenosť. Moderné systémy riadenia vzduchu tento rozdiel čiastočne vyrovnávajú, ale cestujúci v zadných radoch ho môžu stále vnímať.
Miestom najväčšieho kolísania teplôt je paluba počas nastupovania, keď dvere zostávajú otvorené a do kabíny prúdi vonkajší vzduch – v lete horúci, v zime studený.
Posádka v tejto fáze klimatizáciu nastaví preventívne na vyššiu intenzitu chladenia, pretože kabína plná stoviek pasažierov dokáže vytvoriť výrazné teplo už za veľmi krátky čas.
Mohlo by vás zaujímať
Prečo treba zapnúť na mobile letový režim?
Deka alebo sveter?
Národná akadémia vied, techniky a medicíny USA spustila v posledných rokoch výskum zameraný na zdravotné dopady teploty v lietadlových kabínach. Výsledkom zatiaľ nie sú záväzné normy a aerolínie majú v nastavení teploty relatívne voľnú ruku.
Praktická rada teda zostáva rovnaká: na dlhý let je dobré si vždy zbaliť vrstvu navyše. Ani nie tak na miesto, kam ideme, ale skôr na samotný let.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
