Astronóm skúmal dráhu asteroidu, ktorý mal pôvodne križovať obežné dráhy Zeme aj Marsu. Neskôr sa ukázalo, že výpočet bol nepresný. No práve táto chyba pomohla otvoriť dvere k najrýchlejšej ceste na červenú planétu.

Modulu, ktorý by mal putovať na Mars, by trvala táto cesta zvyčajne sedem až desať mesiacov – a aj to len jedným smerom. Ale čo ak by sme ju skrátili o viac ako polovicu a na červenú planétu a späť by sme sa dostali za zopár mesiacov?

Práve to naznačuje nová štúdia brazílskeho astronóma Marcela de Oliveiru Souzu zo Štátnej univerzity severného Fluminense.

Užitočná chyba

Keď astronómovia prvýkrát objavili asteroid 2001 CA21 a vypočítali jeho dráhu, zistili niečo prekvapivé. Jeho predpokladaná trajektória mala pretínať obežnú dráhu nielen Zeme, ale aj Marsu. Hoci sa táto dráha neskôr výrazne spresnila a ukázala sa byť iná, astronóm Oliveira si uvedomil, že tieto „chybné“ výpočty by mohli byť mimoriadne užitočné.

Namiesto toho, aby zahodil zastarané dáta, použil ich ako geometrickú šablónu. Vedec si stanovil podmienku: žiadna z testovaných dráh sa nesmela odchýliť o viac ako päť stupňov od orbitálnej roviny, v ktorej sa pohybuje asteroid.

Potom otestoval tri najbližšie príležitosti, keď je Mars najbližšie k Zemi: v rokoch 2027, 2029 a 2031. Pre každú z nich vypočítal možné trasy letu.

Roky 2027 a 2029 testom nevyhoveli. Buď energetické nároky vzrástli príliš vysoko, alebo geometria neumožňovala uzavrieť slučku spiatočného letu. Okno v roku 2031 sa však správalo inak.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

20. apríla 2026

Vedci našli na Marse pobrežné zóny: Vyzerajú ako vaňový krúžok

Dva scenáre

Výsledkom sú dva možné scenáre misie, oba s odletom v apríli 2031. Tá odvážnejšia a rýchlejšia by astronautov doviezla na Mars za 33 dní, mesiac by strávili na povrchu a o 90 dní by sa vrátili. To znamená, že celá misia by trvala len 153 dní.

Druhá, realistickejšia možnosť predpokladá misiu trvajúcu 226 dní: 56 dní by trvala cesta k Marsu, 35 dní by astronauti strávili na mieste a 135 dní by cestovali späť.

Rýchlosť však má svoju cenu. V prípade 56-dňovej trasy by raketoplán dorazil na Mars rýchlosťou 16,6 km/s a do zemskej atmosféry by sa vracal rýchlosťou 15,1 km/s. To sú hodnoty, ktoré dnešné tepelné štíty ani chemické rakety zatiaľ nezvládnu.

Riešením by mohol byť jadrový tepelný pohon. Táto technológia dosahuje dvojnásobnú účinnosť oproti bežným raketovým motorom.

A nie je to pritom len teória. V roku 2023 spustila francúzska výskumná agentúra CEA štúdiu realizovateľnosti jadrového tepelného pohonu Alumni. Jej cieľom je skúmať kratšie lety na Mars, pri ktorých by sa astronauti vystavili kozmickému žiareniu čo najmenej.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

12. mája 2026

Naše „ja“ z paralelných vesmírov ovplyvňujú náš osud

Mapa k novým cestám

Marcelo de Oliveira Souza zdôrazňuje, že jeho hlavným cieľom nebolo navrhnúť konkrétnu misiu, ale ukázať nový metodologický prístup.

Prvotné, nepresné dáta o dráhach asteroidov môžu skrývať geometrické vzory, ktoré by nám ukázali cestu k rýchlejším trasám medzi planétami. Sú to zvyčajne trasy, ktoré sa pri bežných metódach plánovania misií jednoducho prehliadnu.

Inými slovami: chyby v astronómii nemusia byť len slepé uličky – môžu byť aj neočakávanými navigačnými mapami.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock