O vojnách budú rozhodovať sklady. AI skladník odporučí, čo vojaci potrebujú
„Práve na nás strieľajú, mám dvoch zranených, potrebujem evakuáciu." Toto stačí povedať nahlas a AI agent Saga sa postará o zvyšok.
Prečo vyhynul obrovský hmyz? Nebolo to pre nedostatok kyslíka
Pred 300 miliónmi rokov obývali Zem vážky s rozpätím krídel 70 cm. Mohli by sa vrátiť? Áno, ale s jednou podmienkou.
Dávno pred dinosaurami, pred 300 miliónmi rokov, sa obloha nad bažinatými pralesmi hmýrila obrovskými predátormi. Bol to rad Meganisoptera, do ktorého patrili aj predkovia dnešných vážok. Tento hmyz mal rozpätie krídel až 70 cm a mocné čeľuste na lovenie koristi.
Vedci ich vznik dlhé roky vysvetľovali jednoducho: Vtedajšia atmosféra obsahovala 35 % kyslíka oproti dnešným 21 %, čo hmyzu umožňovalo udržať obrovské telo vo vzduchu. Keď pomer kyslíka klesol, obry vymizli.
Nová štúdia profesora Edwarda Snellinga z Univerzity v Pretórii v Južnej Afrike touto teóriou podstatne otriasla. Záver, ku ktorému Snelling dospel, je znepokojivejší, než sa zdá.
Ako dýcha hmyz?
Hmyz nedýcha ako ľudia. Namiesto pľúc má sústavu vzduchom naplnených trubíc, tzv. tracheí. Tie privádzajú kyslík priamo do tkanív. Najjemnejšie z nich sú tracheoly a tieto prenikajú až hlboko do buniek.
Dlho sa predpokladalo, že tento systém funguje prevažne na princípe difúzie – pasívneho pohybu kyslíka z oblasti s vyššou koncentráciou do oblasti s nižšou koncentráciou.
Difúzia však na dlhé vzdialenosti neúčinkuje, čo by logicky obmedzovalo maximálnu veľkosť hmyzu. Vyšší obsah kyslíka v dávnej atmosfére tento limit posúval nahor a pri jeho poklese sa hmyz musel zmenšiť.
Snelling však poukázal na nedávno objavený detail. Okrem tracheí má hmyz aj veľké vzduchové vaky, ktoré fungujú ako mech. „Fungujú podobne ako pľúca pri ľudskom dýchaní. To znamená, že aktívne prečerpávajú vzduch cez trachey namiesto toho, aby sa kyslík šíril iba pasívne. To výrazne zvyšuje množstvo kyslíka, ktoré sa dostane do tkanív.“
Ak hmyz nezávisí výlučne od difúzie, kyslík nemusí byť to, čo určuje jeho maximálnu veľkosť.
Test so sieťkou na hmyz
Aby Snelling svoju hypotézu overil, vydal sa so sieťkou na hmyz po kampuse univerzity a nalovil hmyz v čo najväčšom rozptyle veľkostí – od najmenších druhov až po chrústa veľkého. Pod mikroskopom im potom meral hustotu tracheol vo svaloch krídel.
Logika bola jednoduchá: ak hmyz skutočne obmedzuje kyslík, svaly by museli mať vysokú hustotu tracheol, aby sa do nich počas letu dostal dostatok kyslíka. „Ak by bola hypotéza o kyslíkovom obmedzení pravdivá, očakávali by sme, že priestor, ktorý obsadia tracheoly, bude okolo 10 % alebo viac,“ uviedol Snelling.
Výsledok však bol iný: tracheoly zaberali vo svaloch krídel menej ako 1 %. A čo je pozoruhodnejšie, u 44 skúmaných druhov s obrovským rozsahom telesných rozmerov sa tento podiel zvýšil len 1,8-násobne.
To znamená, že aj v prípade hmyzu s rozmermi obrovskej prehistorickej vážky by kyslíkový prísun nebol problém – bez ohľadu na obsah kyslíka v atmosfére.
Mohlo by vás zaujímať
11 zaujímavých faktov o stromoch na Slovensku. Vyskúšajte, či budete vedieť.
Ak nie kyslík, tak čo?
Snellingova štúdia vyvracia starú teóriu, ale zatiaľ ju nenahrádza inou. Prečo teda obrovský hmyz vymizol?
Najpresvedčivejšou alternatívou je ekologický tlak. Pred 300 miliónmi rokov neexistovali vtáky ani netopiere, teda rýchle, teplokrvné predátory, ktoré by dokázali loviť veľké lietajúce tvory.
„Predstavujem si, že čím väčší hmyz, tým ľahšie ho takýto predátor chytí,“ povedal Snelling. Menší hmyz je agilnejší, ťažšie zistiteľný a oveľa ťažšie uloviteľný.
Mohlo by vás zaujímať
Ľudia fajčia tabak 10 000 rokov. Až teraz sme zistili, ako v ňom vzniká nikotín
Môžu sa vrátiť?
Tu prichádza najznepokojivejší záver celého výskumu. Ak kyslík nebol bariérou, nič fyzikálne nebráni tomu, aby obrovský hmyz znova vznikol – samozrejme, za správnych podmienok.
Snelling upozorňuje, že gigantizmus historicky vznikal v období stabilných environmentálnych podmienok. Veľké zvieratá však zle znášajú rýchle zmeny prostredia.
„Keďže na Zemi teraz vládnu ľudia a pri všetkom, čo robíme so životným prostredím, si myslím, že musíme najprv vyhynúť, aby mohol opätovne vzniknúť obrovský hmyz, pretože sme jednoducho príliš veľký problém,“ povedal.
„Ale ak by sme vyhynuli a veci by sa trochu upokojili, povedal by som, že je možné, aby sa hmyz znova vyvinul aspoň do veľkosti, akú mal pred 300 miliónmi rokov. A na to by nepotreboval atmosféru bohatú na kyslík.“
Text: Zázračná planéta
1/1
