Tak ako každý, aj tento rok sme riešili otázku, kam si ísť poriadne zajazdiť smerom na západ od Bratislavy. Mali sme trošku špecifickejší výber, nakoľko nám do partie pribudli malí  „dávači“ (dva kusy  1,5-ročných babies) a podmienkou bolo ubytovanie priamo na svahu.

Týmto kritériom sa  znížil výber väčších stredísk v Rakúsku a nechceli sme ísť tam, kde sme už boli. Výber nakoniec padol na taliansko-rakúsky Nassfeld-Hermagor. Prečo taliansko-rakúsky? Nassfeld je totiž najjužnejším strediskom Rakúska a leží na hranici s Talianskom.

Najviac snehu slnka

Nassfeld je povestný najväčšími množstvami snehu a paradoxne aj najväčším počtom slnečných dní v Rakúsku. Minulý rok bol úhrn snehu cez 7,5 metra. Áno, až toľko. Ale povedzme si úprimne, kde nebolo vlani veľa snehu?  Faktory ako veľa slnka, veľa snehu a nepoznané stredisko s dobrými referenciami nás okamžite donútili rezervovať ubytovanie priamo na kopci v dedinke Nassfeld-Sonnleitn.

Celý rezort Nassfeld sa skladá viac-menej z troch dedín. Z toho sú dve Nassfeld Sonnenalpe a Nassfeld Sonnleitn priamo na kopci a na lyžiach môže človek dôjsť pomaly rovno do izby.

Treťou dedinou je Hermagor, ktorý leží v doline pri údolnej stanici najdlhšej lanovky v Rakúsku – Millenium Expres, s dĺžkou cez 6 km. Cesta ňou do strediska je nekonečná a trvá niečo cez 25 minút. Našťastie sme ju absolvovali len raz, keď sme vyskúšali 7,6km dlhú zjazdovku vedúcu do doliny.

Malé veľké stredisko

Nassfeld je vo všeobecnosti nižšie položené stredisko a najvyšší bod má „len“ 2020m.n.m. Dodáva to stredisku charakteristickú črtu, keď nemá človek pocit, že lyžuje vo vysokohorskom stredisku, ale skôr kdesi doma v tísícmetrovej výške ala Veľká RačaJ Tam ale všetka podobnosť so Slovenskom končí.

[nggallery id=41]

Čo sa týka veľkosti strediska, povedal by som, že Nassfeld je také „malé veľké stredisko“. Je relatívne rozľahlé (zjazdovky sa nachádzajú na štyroch nezávislých kopcoch). Zato sa však z jednej strany strediska na druhú dostaneme neuveriteľne rýchlo a pri presune si ešte stihnete aj dobre zalyžovať. To sa mi vo väčšine veľkých stredísk zatiaľ nepodarilo zažiť, lebo presuny boli vždy spojené s únavnými traverzami a množstvom zbytočných lanoviek.

Zo zjazdoviek si každý človek vyberie tú svoju. Je tu niekoľko zjazdoviek, ktorým je dobre sa vyhnúť, či už kvôli viacej ľuďom, alebo nízkemu sklonu svahu.

Všetci sme sa však zhodli, že väčšina kopcov je výborná. Fajn sklon aj šírka zjazdovky, akurátna dĺžka, kedy človek po odjazdení nemusí stráviť dlhý čas na lanovke, aby mohol opäť jazdiť.

Lanovky – od prehistorických až po vyhrievané sedačky

Úprimne povedané, radím ich skôr do priemeru. Pôsobia skôr staršie, ako novšie a s výnimkou jednej vyhrievanej tapacírovanej sedačky a jednej luxusnej kabínky sme sa vozili skôr na starých sedačkách, ktoré o bublinách, tapacíre a iných príjemných veciach ani nesnívali. Vôbec nám to nevadilo.

Úprava zjazdoviek je úplne dokonalá. Mali sme šťastie, že prvé dva dni sneh nebol vôbec namrznutý, ale napriek tomu bol svah krásne tvrdý a človek to mohol celkom slušne hrotiť bez obavy, že ho šmykne. Jazdil som už v mnohých strediskách, priateľka takisto, ale obidvaja sme sa zhodli, že tak úžasný sneh sme ešte nezažili. Odporúčam čiernu 75 a červenú 1. Tak sme si nadeľovali jazdu za jazdou na nie poloprázdnych, ale prázdnych kopcoch (pripisujem to výberu termínu – január)  a spokojne sa usmievali na všetkých okolo.

Freeridu je tu viac ako dosť?

To by sme mali. lanovky, ubytovanie, stredisko a zjazdovky. Čo ešte chýba? Predsa jazdenie mimo zjazdovky, čiže drsný freeride. Toho je tu viac ako veľa práve preto, že stredisko nie je tak vysoko a kopce sú trochu rozľahlejšie. Bohužiaľ veľa závisí od množstva snehu a mnoho miest je prístupných až potom, keď napadnú dva metre prašanu. Okrem toho si človek stále môže vyskúšať niekoľko lesíkov a menšie žlabíky, ktoré sme si ani my neodpustili. Smotanu však bohužiaľ zlízal niekto iný a väčšina prašanu bola rozjazdená.

Ceny?

Reštaurácií je na kopci v stredisku viac ako 20. To je už veľké číslo aj na také stredisko, akým je Nassfeld. Ceny v nich sú klasický rakúsky alpský priemer: Pivo od €2,50, pizza od €7,5, schnitzel od €8.

Zhrnutie na záver: Nassfeld je prakticky ideálne stredisko s množstvom snehu a bezproblémovým ubytovaním aj na svahu. Podľa mňa treba vyskúšať ešte niekoľko stredísk, ale Nassfeld si pamätám ako jedného z favoritov, kam sa budem vracať na dôchodku.

Info o stredisku:

• Web: www.nassfeld.at
• Nadmorská výška:  610m – 2020m
• Celková dĺžka zjazdoviek: 110km ( 30km modre, 60km cervene, 20km cierne)
• Počet prepravných zariadení:  30 – 5 kabíniek, 8 sedačiek, 17 vlekov
• Reštaurácie: viac ako 20 priamo v stredisku na svahu