Deti sa môžu naučiť bicyklovať samy

Deti sa naučia bicyklovať samy. Foto: Shutterstock

Sadnúť na bicykel a vybrať sa v ústrety dobrodružstvu je skvelý pocit, ktorý deti milujú ešte viac ako dospelí. Ako sa však vypracovať z prvých okruhov okolo domu až po prvý veľký výlet za hranice známeho prostredia?

Tradičný prístup k bicyklovaniu detí sa viac-menej odvíja od vzorca postupnosti: kolobežka, trojkolka, bicykel s pomocnými kolieskami. Pravdepodobne aj vaše cyklistické začiatky sa odvíjali podobným spôsobom a možno svoj prvý bicykel s pomocnými kolieskami máte ešte odložený v pivnici a čaká na vaše deti. Celé to však má zopár háčikov.

Deti sa pri takomto učení bicyklovať neučia stabilite, navyše, pomocné kolieska sú využiteľné viac-menej len na veľmi tvrdom povrchu – na mäkkom sa môžu zabárať. A tvrdý povrch zase znamená nepríjemné cestné lišaje, ak sa malý cyklista z akýchkoľvek dôvodov stretne svojím telom s povrchom zemským.

Zázrak s menom odrážadlo

Našťastie, tento problematický začiatok bicyklovania sa zmenil s príchodom odrážadiel. Podobajú sa „normálnym“ bicyklom – majú rovnaké riadidlá, kolesá a sedlo, ale nemajú stredové zloženie, kľuky a pedále, o ktoré by sa dieťa mohlo zachytávať pri odrážaní a pri pokusoch chytať balans. Namiesto pedálovania sa teda dieťa odráža od zeme a postupne, ako získava istotu, sa začína odrážať čoraz silnejšie a silnejšie, až príde ten magický moment, keď sa odrazí a plachtí s obidvoma nohami vo vzduchu.

So zvyšujúcou stabilitou sa zvyšuje aj rýchlosť a až tu sa začína skutočná zábava. Deti sa prirodzene učia, že naklonenie bicykla pomáha prekonávať zákruty s väčším luxusom a že riadidlá sú na to, aby im pomáhali s rovnováhou.

Navyše, s odrážadlom to deti zvládnu aj na mäkších povrchoch, kde je prípadné pristátie na zemi oveľa príjemnejšie a mäkšie. Na trhu je nepreberné množstvo rôznych výrobcov a modelov odrážadiel v tých najrôznejších dizajnoch.

Veľkou výhodou je, keď odrážadlo má nastaviteľnú výšku sedla, pretože zvyšuje jeho využiteľnosť v čase – keď váš potomok trochu vyrastie, nemusíte kupovať nové. Užitočné sú aj brzdy, keďže sa dá predpokladať, že so stúpajúcim sebavedomím bude stúpať aj rýchlosť, ktorou sa malý cyklista čakateľ bude chcieť pohybovať.

Odrážadlo - ideálny prvý bicykel. Foto: Shutterstock
Odrážadlo – ideálny prvý bicykel. Foto: Shutterstock

Treba si však dávať pozor na to, aby vzdialenosť brzdových páčok od riadidiel vyhovovala krátkym detským prstíkom. Brzdy nebudú potrebovať špičkové – väčším kopcom by sa mali ešte stále vyhýbať. Ak na malom bicyklíku pre tých najmenších dáte dole stredové zloženie a kľuky (alebo si to dáte spraviť v bicyklovom obchode), nič vám nebráni využiť malý bicyklík ako odrážadlo – ušetrí vám to peniaze –, keď už váš potomok nebude potrebovať odrážadlo, jednoducho nahodíte chýbajúce časti a môže sa ísť na pravú cyklistiku.

Prvé jazdy

Už sme spomenuli, že ideálny povrch pre najmenších budúcich cyklistov, ktorí sa posadia na odrážadlo prvé razy, je mäkká tráva. Nielenže sa špina z týchto povrchov perie lepšie ako krvavé oblečenie, ale prípadné nehody sa skôr skončia smiechom ako dlhým srdcervúcim plačom typu „Nenávidím svoj bicykel!“

Dôležité je aj to, že na trávnatých povrchoch detských ihrísk a parkov nemusíte riešiť cestnú premávku.  Veľmi dôrazne odporúčame, aby ste odolali nutkaniu sprevádzať svoje deti na ich prvých jazdách na svojom bicykli. Ak budete bicyklovať povedľa nich, je to síce skvelý pocit, ale bezmocne sledovať, ako sa spustia z kopčeka v ústrety plotu/kríku/diere, je celkom stresujúca a nepríjemná skúsenosť.

Ak nebude na bicykli, ale peši, môžete deti oveľa ľahšie zadržať. Plus je oveľa jednoduchšie priniesť vášmu malému športovcovi zaslúženú zmrzlinu, prípadne odniesť pár kusov jeho oblečenia, ak ostré slniečko vyhupne spoza mrakov.

Malí horskí cyklisti

Možno vám to nenapadlo, ale deti dokážu veľmi oceniť malý kúsok „terénu“ – blato, lístie, konáre, a keď sem-tam treba obísť nejaký ten strom, je to pre tých najmenších zážitok a veľké dobrodružstvo.

Tiež ich to už odmalička učí pozerať sa pred seba. Ak by sa terén príliš zhoršil, vždy môžete svojho malého športovca odniesť cez kritické úseky. Lesy takisto trochu chránia pred výkyvmi počasia – nefúka tam tak ako na rovine, a aj keď trochu spŕchne, máte sa (väčšinou) kam schovať.

Keď sa už dieťa naučí udržiavať rovnováhu a zvláda aj riadenie svojho malého voza bez pedálov, prichádza čas, keď môže skúsiť už sadnúť aj na „pravý“ bicyklík.

Po zvládnutí odrážadla váš malý biker zdvihne na prvom ozajstnom bicykli nohy do pedálov skôr, ako by ste to čakali.

Ak však máte pochybnosti, či je vaše dieťa už pripravené, radšej ešte počkajte – nikomu neprospeje, ak to s prechodom na bicykel unáhlite, pretože cyklistické sebavedomie je chúlostivá záležitosť. Každé dieťa je iné – možno jedno sa naučí bicyklovať ako šmahnutím čarovného prútika, druhé sa so svojimi začiatkami viac vytrápi. Neznamená to však, že z toho druhého bude v budúcnosti zlý cyklista. Buďte veľmi trpezliví, povzbudzujte, motivujte, chváľte. Sú to predsa deti a ide o zábavu, nie?

Ak sa vaše dieťa bojí, nenúťte ho, správny čas na bicyklovanie príde. Foto: Shutterstock
Ak sa vaše dieťa bojí, nenúťte ho, správny čas na bicyklovanie príde. Foto: Shutterstock

Nebojte sa jemne dieťa potlačiť, aby nabralo o niečo vyššiu rýchlosť, pri ktorej bude môcť chytať rovnováhu, ale neprežeňte to! Nemusí lietať po chodníkoch ako bowlingová guľa – aj keď možno váš otec vás učil presne takto bicyklovať.

Jedna vec, ktorú by ste mali vo veľkom podporovať, je brzdenie. Pedále a malý kopček môžu znamenať katastrofu. Aj to najmenšie dieťa môže rodiča donútiť šprintovať ako o život, zvlášť keď ten starší dal veľmi neprezieravo tomu malému náskok. Presvedčte sa, že brzdy na prvom bicykli sú kvalitné a dieťa bez problémov dosiahne na brzdové páčky a nemá problém ich stlačiť. A nezabudnite svojho malého cyklistu naučiť, kedy ich používať a ako silno ich má zatlačiť.

Obidve brzdy (prednú aj zadnú) zvažujte až vtedy, keď ste si istí, že váš potomok nemá problém rozoznať pravú a ľavú stranu a chápe, že zabrzdenie prednou brzdou v plnej rýchlosti ho zmení z cyklistu na letca. A pravdepodobne zraneného letca.

Ako sa bude pedálovanie zlepšovať, ďalšia výzva pre rodiča je prístup jeho ratolestí k prekážkam. Niektoré deti sú opatrné a potrebujú povzbudzovanie, aby sa nebáli zísť na bicykli z maličkého obrubníka, iné však v sebe akoby nemali ani štipku sebazáchovy a budú hľadať tie najväčšie obrubníky, tie najstrmšie kopce a tie najnebezpečnejšie chodníky.

Znova platí, že keď budete pešo (a nie tiež na bicykli), môžete oveľa rýchlejšie zakročiť a zabrániť prípadnej katastrofe. Musíte si však uvedomiť, že aj dieťa sa učí na vlastných chybách a nejaké tie cestné lišaje k bicyklovaniu jednoducho patria.

Prvý „poriadny“ bicykel

Ako sa zlepšia jazdecké schopnosti malého cyklistu, je už pripravený na prvý „poriadny“ bicykel. Toto obdobie je veľmi dôležité, pretože zväčša rozhoduje o tom, či si vaše dieťa bicyklovanie obľúbi, alebo ho znenávidí.

Snažte sa, aby váš pohár trpezlivosti nepretiekol. Ostaňte pokojní, aj keď budete pri prvých pokusoch o jazdu bez pomocných koliesok čeliť slzám dieťaťa aj pár hodín.

Prvá vec, na ktorú vás chceme upozorniť, je brzdenie dozadu. Je to stará dobrá klasika a asi aj váš prvý bicykel brzdil takýmto spôsobom. Ale určite ho neodporúčame. Prečo? Pretože sa s nimi už nikdy v živote na žiadnom bicykli nestretnú a nemôžu využívať výhody pedálovania dozadu – napr. napraviť si pedále do želanej pozície.

Druhá dôležitá vec je radenie. Deti zatiaľ nepotrebujú prehadzovať prevody – ešte im dobre neporozumejú a len ich budú miasť.

Hoci to môže vyzerať „cool“, nedajte sa zlákať na detský odpružený bicykel, aj keď po ňom bude váš potomok veľmi túžiť. Tieto sú totiž veľmi ťažké (často aj pre dospelého) a pre dieťa veľmi ťažko manipulovateľné. Nehovoriac o tom, že väčší pôžitok z bicyklovania má každý vždy na ľahšom bicykli.

Najlepšie detské bicykle majú komponenty navrhnuté tak, aby vyhovovali detskej veľkosti a sile: sedlá, pedále, brzdové páčky a dokonca aj predstavce. Kvalitnejší bicykel pre vaše dieťa znamená nižšiu hmotnosť, väčší komfort a zároveň aj väčšiu pravdepodobnosť, že bicyklovanie sa stane súčasťou ich života.

Ak kupujete bicykel z druhej ruky, vyskúšajte, či brzdy stále dobre fungujú a ako sú na tom ložiská. Tie totiž niekedy môžu stuhnúť a pri pedálovaní sa netočia tak ľahko, čo môže spôsobiť dieťaťu frustráciu, pretože bude mať pocit, že mu to nejde.

Či už kúpite nový alebo jazdený bicykel, nezabúdajte ho pravidelne servisovať. Hlavne vždy kontrolujte, či sú kolesá dostatočne nafúkané a či už netreba premazať reťaz. A nezabúdajte často prispôsobovať výšku sedla – deti totiž rastú nebezpečne rýchlo.

Bicyklovanie detí v skupine prináša efekt odkukávania od seba. Ak starší kamarát jazdí bez pomocných koliesok, mladšie dieťa to chce skúsiť tiež. A to samo od seba.

Nadšenie na prvom mieste

Keď sa už malý cyklista naučí dobre ovládať svoj bicykel, môžete začať plánovať dlhšie výlety. Nemôžete čakať, že deti budú chcieť jazdiť na bicykli len kvôli bicyklovaniu ako takému. To príde neskôr. V ranom období bicyklovanie berte vyslovene ako výlety, ktoré majú nejakú pointu, respektíve cieľ.

Napríklad sa na bicykloch vyberiete na vzdialenejšie detské ihrisko, kúpať sa k priehrade alebo jazeru, na zmrzlinu alebo na obed na letnej terase, alebo k babičke na koláč. Využite hocičo, čo bude dosť dobrá návnada pre detské nožičky. Aj slovník, aký zvolíte pred výletom, je dôležitý. Namiesto: „Vypnite už konečne tú hlúpu telku, ideme bicyklovať!“ skúste prístup typu: „Kto by si dal tú najlepšiu zmrzlinu na svete, akú robia len v cukrárni pri jazere?“

Deti potrebujú na bicyklovanie nejaký lákavý cieľ. Foto: Shutterstock
Deti potrebujú na bicyklovanie nejaký lákavý cieľ. Foto: Shutterstock

Aj počas výletu sa snažte udržiavať dobrú náladu a pozitívny prístup k pedálovaniu – dávajte návrhy, kam by ste mohli ísť nabudúce, alebo spomínajte na dobré zážitky z minulých výletov. Pokiaľ ide o plánovanie výletov, radšej svoje deti trochu podceňujte.

Je vždy lepšie prísť domov s úsmevom, ako preceniť ich schopnosti a pol dňa sa trápiť niekde na cestách s ofučanými tvárami, prípadne slzami. Ak sa váš výlet skončí tichým pochodovaním dlhé kilometre domov, nie je to príjemný zážitok a ťažko sa vymazáva z pamäti.

Preto je dobré mať vždy v zálohe alternatívu, ako cestu domov skrátiť. Prípadne sa môžete vrátiť vlakom a posunúť tak svoj výlet ešte ďalej. Nikdy však nevynechajte desiate – deti sa často najviac tešia na to, čo všetko sa na výlete vytiahne z batoha otecka a mamičky. A keď sa minú zásoby, vnímajú to tak, že už je najvyšší čas byť doma.

Nespravíte zle, ak budete mať vždy nejakú železnú zásobu, ktorá sa môže zísť v prípade krízy – gumené medvedíky vám môžu zachrániť výlet. Úplnou samozrejmosťou by malo byť, že výlety s najmenšími deťmi budú len na miestach, kde nemôže dôjsť ku kolízii s cestnou premávkou.

Zbaľte bicykle do auta a vydajte sa s deťmi na celodenné dobrodružstvo do prírody. Po tom, čo sa naučili jazdiť na ulici alebo ihrisku, bude nový terén dobrodružná výzva pre zlepšenie ich zručností.

Zábava v lese

Výlet do miestneho lesa môžu veľmi efektívne nakopnúť cyklistické schopnosti a radosť z bicyklovania. Pridanou hodnotou je relatívne bezpečné prostredie bez áut.

Lesné chodníčky zvládané na dvoch kolesách dodajú vašim deťom sebavedomie a hrdosť, pretože budú vnímať, že toto je vyššia forma bicyklovania.

Pamätajte však na to, aby ste ich radšej podcenili, ako precenili – nechajte deti diktovať tempo aj vzdialenosť. Začnite radšej kratučkými výletmi a sami budete vidieť, či je rozumný nápad pridávať vzdialenosti a koľko. Ide predsa o to, aby váš malý cyklista mal radosť z pohybu a aby aktívny životný štýl bol preňho samozrejmosťou.

V akom veku začať s bicyklom?

Pravdepodobne ste si všimli, že nikde v článku nenájdete uvedený konkrétny vek. Je to z jednoduchého dôvodu – deti sú rôzne a rozvíjanie ich cyklistických zručností je v odlišnom tempe, ktoré sa ťažko zovšeobecňuje.

Závisí to nielen od motoriky, ale aj od prostredia a motivácie. Poznáme dievčatká, ktoré v 18. mesiacoch zoskočili z odrážadla a hneď valili na prvom malom bicyklíku, ale poznáme aj také deti, ktoré majú problém rozbehnúť sa na bicykli bez potlačenia v ôsmich rokoch.

Inými slovami, nechajte sa viesť zdravým rozumom a rodičovským citom – nenechajte svoje dieťa zaškatuľkovať do rôznych štatistík a priemerov. Hlavne buďte trpezliví a neoberajte ho o entuziazmus.

Text: Redakcia
Foto: Shutterstock

1/1
Zavrieť reklamu