Do Bachledovej doliny a strediska Bachledka sme sa chystali už dlhšie. Chceli sme ho navštíviť v peknom počasí, tak aby nám boli dopriate parádne výhľady a hlavne aby sme celé dni nemokli na bicykloch pod Tatrami, prípadne aby sme sa nemuseli báť búrok. No poznáte príslovie: „Medardova kvapka 40 dní kvapká?“ Tak v tomto roku začalo kvapkať o čosi skôr a my sme výlet neustále prekladali. Nakoniec sa to podarilo a pod Belianske Tatry prichádzame v skvelom letnom počasí. 

Bachledka: Lyžiarske stredisko Bachledka sa v lete premení na rekreačné centrum, v ktorom nájdu potešenie dospelí, ale najmä deti, ktoré rôzne atrakcie milujú a tu si to veľmi dobre uvedomujú. Stredisko ponúka naozaj široké spektrum aktivít a nudiť sa tu nebudete ani niekoľko dní po sebe. 

Na bicykli pod Tatrami 

Pri spodnej stanici lanovky sa nachádza infocentrum a hneď vedľa neho požičovňa elektrobicyklov. My sme si tu dva zarezervovali a následne aj vyzdvihli. Stále si hovorím, že na e-bike som ešte mladý, ale vždy, keď mám možnosť si nejaký požičať, prípadne vyskúšať a otestovať, idem do toho. Dnes sme sa rozhodli absolvovať cyklotrasu s názvom Magura. Má ísť o pekný, stredne náročný okruh.

Hore sme sa mohli vyviezť aj lanovkou, ale to už by nám hrdosť nedovolila, volíme teda klasicky mód turbo a šinieme si to po šotolinovej ceste. Cestou stretávame zahraničných turistov v protismere, ktorí sedia na horských trojkolkách a svištia dole kopcom slušnou rýchlosťou. Vyzerajú tak, že ich to baví a baviť sa je predsa veľmi dôležité.

Len čo vyšliapeme na kopec, odchytí nás Tomáš zo strediska, ktorý sa tu vyzná, a my mu referujeme naše plány. Odporučí nám z trasy v obci Osturňa odbočiť do Poľska, konkrétne do hraničnej dedinky Lapszanka, odkiaľ vraj budeme mať perfektný výhľad na celé poľské Tatry. Hovorí nám aj o tom, že Osturňa je najdlhšia dedina na Slovensku a spočiatku mu príliš neverím, pretože v každom okrese vám povedia, že najdlhšia dedina je práve tá v ich regióne. Prechádzame popod stĺpy lyžiarskeho vleku a odbočujme na peknú lesnú cestu.

Po niekoľkých kilometroch sa pred nami zjaví zaujímavý úkaz v podobe prístrešku s nabíjacími stanicami na elektrobicykle a so solárnymi panelmi, ktoré mu dodávajú šťavu. Miestni si tu už stihli vybudovať aj ohnisko a pripraviť ražne na opekanie, takže vidieť, že prístrešok má svoju klientelu a je hojne využívaný. Na chvíľu sa tu zastavíme, posedíme, načerpáme energiu z prírody a pokračujeme v ceste. Po rýchlom zjazde dorazíme do dediny Osturňa, ktorá, ako vzápätí zisťujem, je naozaj najdlhšou slovenskou dedinu s dĺžkou vyše 9 km. Viac ako jej dĺžka nás však fascinuje všadeprítomná tradičná goralská architektúra a ja sa naozaj nestačím čudovať. Krásne drevenice, ktoré sú zaujímavo, pritom jednoducho maľované, ma nútia uvažovať o presťahovaní do tohto regiónu. 

A tie výhľady 

Dáme na Tomášovu radu a vyberieme sa aj k susedom za hranice do poľskej obce Lapszanka. Najprv sme mierne zablúdili a neskôr sme pomerne strmo stúpali na vrch, až pokiaľ sme neprekročili štátnu hranicu. Nie je to však nič, s čím by mali naše eletrobicykle problém, a veruže sa oplatilo.

Milujem Tatry a ich slovenskú panorámu už mám relatívne dobre naštudovanú, ale pohľad z opačnej strany mi vyrazil dych. Vidíte v podstate celú ich panorámu od Belianskych Tatier až po poľský národný vrch Giewont vrátane najvyššieho poľského vrchola Rysy. Vidíme aj Vysokú a Mengusovské štíty. Naše najvyššie štíty Gerlach s Lomničákom sa však rozhodli nespolupracovať a schovávajú sa v hmle. Pri ceste späť do strediska je v podstate po celý čas prítomný výhľad na dva najdominantnejšie kopce Belianskych Tatier Havran a Ždiarska Vidla a my sa pomaly približujeme na vrchol strediska v Bachledovej doline.

Zhruba kilometer pred ním sa nám naskytá krásny pohľad na Chodník korunami stromov s dominantnou vežou, ktorý je najväčším lákadlom pre turistov v Bachledovej doline. Každoročne ho navštevujú turisti rôznych národností a veru stojí to za to. Dnes už je síce zatvorený, ale z terasy reštaurácie Panorama si vychutnávame pohľad na zapadajúce slnko s kulisami tohto chodníka v oblakoch. Nádhera. Počas čakania na západ sme využili nabíjacie stanice na elektrobicykle, ktoré sú naozaj praktické a keďže sme celú trasu absolvovali v režime turbo, batérie nám už veľa nezostávalo. Na dnes stačilo, fičíme dole po známej šotolinovej ceste a útočisko nachádzame v skvelom a útulnom apartmáne priamo nad infocentrom. 

Prečo sem ísť jazdiť? Sú to najmä neopakovateľné a nezabudnuteľné výhľady na štíty Belianskych Tatier, ktoré sú najviac chránenou tatranskou lokalitou. Blízkosť lokality k dvom národným parkom (Tatranskému a Pieninskému) z nej robí výborný východiskový bod na kratšie, ale aj dlhšie cyklistické túry rôznych náročností. Či už jazdíte na klasickom bicykli, alebo elektrobicykli, sklamaní určite nebudete. Ak k tomu pridáte typickú goralskú kultúru a architektúru a návštevu okolitých prírodných pamiatok, budete mať na čo spomínať. 

Fotogaléria - Viac fotiek z Bachledky si pozrite vo fotogalérii:

Zobraziť galériu

+8

Chodník korunami stromov 

Na druhý deň sme si naplánovali navštíviť už spomínaný chodník s vyhliadkovou vežou. A hoci ten je na bicykloch z bezpečnostných dôvodov neprístupný, prechádzka po ňom nás očarila. Aj keď ako sme zistili, pre ľudí, ktorí majú strach z výšok, ako náš fotograf Max, to nemusí byť úplne pohodlné. Nakoniec však svoj strach pokoril, za čo mu patrí obdiv, a vyšiel so mnou až na vrch. Osobne sa mi však najviac páčila prechádzka medzi stromami. Pozeráte sa na druhú stranu chodníka a vidíte, po čom kráčate. Ste vysoko vo vzduchu a celý chodník drží len na niekoľkých obrovských drevených stĺpoch. Sem-tam sa zachveje, no ani mne nebolo všetko jedno.

A tie výhľady, opäť sa pozeráme na dominantné vrchy Belianskych Tatier, ale vidíme aj na druhú stranu, kde sa rozprestiera Pieninský národný park so svojou dominantou – vrchom Tri koruny. Na vrchole vyhliadkovej veže je sieť, po ktorej sa prejdú len tí najodvážnejší. Niekomu to problémy nerobí vôbec, ja som mal pred touto prechádzkou rešpekt, ale tiež som to zvládol. Cítil som sa ako artista na lane, našľapoval som naozaj opatrne a snažil som sa držať balans. Pri ceste dolu z veže môžete ušetriť pár krokov a spustiť sa dolu toboganom. Myslím si, že všetky deti by rozhodne chceli tento tobogan vyskúšať.

Ozaj, a keď už hovorím o deťoch, tak ďalšou obrovskou atrakciou pre ne je obrovské detské ihrisko Kráľovstvo lesa, v ktorom okrem obľúbených atrakcií ako nafukovací hrad alebo trampolíny nájdete množstvo edukačných prvkov. Celé ihrisko vyzerá naozaj ako kráľovstvo, a ak by som mal tak o 25 rokov menej, bolo by naozaj ťažké dostať ma odtiaľ. 

Skvelé rodinné stredisko 

Celý rezort Bachledka na mne zanechal naozaj výborný dojem. Je moderné a poskytuje množstvo atrakcií. Deti sa tu rozhodne nudiť nebudú a rodičia sa pri nich môžu vystriedať a užiť si pokojné chvíle práve na bicykloch alebo aj na turistike v okolí. Obrovskou devízou je aj blízkosť nášho najvyššieho pohoria, ktoré tomu celému dodáva magickú atmosféru. 

Kde sa najesť, kde sa ubytovať? 

Stredisko Bachledka ponúka aj možnosti ubytovania. Konkrétne je to v apartmánoch Bachledka, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti dolnej stanice lanovky. Sú vkusne a moderne zariadené a nič vám tu nechýba. Ak by ste chceli bývať na kopci, priamo pod chodníkom v korunách stromov, môžete sa ubytovať v apartmánoch Panorama, ktoré majú vírivku na terase.

Penzión Ski Jezersko zase ponúka ubytovanie aj s možnosťou stravovania. Počas prevádzky Chodníka v korunách stromov je otvorená moderná reštaurácia Panorama, v ktorej si okrem bohatej ponuky jedál môžete dopriať regionálne slovenské pivo Kaltenecker. 

Bachledka v zime 
Novinkou do nasledujúcej sezóny bude spustenie novej 6-sedačkovej lanovky s bublinou, ktorej dĺžka bude 1 100 metrov a prevýšenie zjazdovky, ktorú obsluhuje, je 230 metrov. Na vrchol vás vyvezie len za 3 minúty a 40 sekúnd. V zimnej sezóne ponúka stredisko celosezónnu garanciu snehu a rôznu náročnosť zjazdoviek v dĺžke 8,5 km. V prevádzke je tiež 2,5 km sánkarskej trate, detský areál a Gorgyho lyžiarska škola. Stredisko je členom skupiny Tatry Super Ski, ktorá združuje 18 lyžiarskych stredísk v Poľsku a v Tatrách s využitím jedného skipasu.  

Podujatia v Bachledke 

1. Športový deň v Bachledke s Attilom Véghom – Športový deň zameraný na rodiny, počas podujatia budú pripravené rôzne športové aktivity a súťaže. Najzaujímavejšou súťažou bude turnaj v minifutbale. Víťaz turnaju si zahrá proti All-star tímu Attilu Végha (Samuel „Pirát“ Krištofič/Vlasto Čepo/Karol Ryšavý). 

2. Goralské folklórne slávnosti 2024 – Tradície Goralov priamo v malebnej obci Ždiar ponúknu nápaditý program plný známych tvárí, ale aj tradičných domácich goralských umelcov. Gorali zavítajú na Bachledku, aby návštevníkom priblížili svoju kultúru, históriu a remeslá. Okrem tradičnej miestnej kultúry sa návštevníci môžu tešiť na hviezdny program. IMT Smile, Lúčnica, Miro Jaroš, KRISTÍNA & Sokoly, Štefan Štec či Cimbalkovo budú hosťami na sviatku všetkých Goralov 1200 m n. m. priamo na Bachledke. Deti sa môžu tešiť aj na koncerty Hopi, Cupi & Lupi či Miško s Líškou. 

3. Každý víkend mimo veľkých podujatí hrá v stredisku ľudová hudba alebo krojovaná zábava.