Keď si človek predstaví škrečka v kolese, väčšinou sa mu vybaví smutný obraz: malé zvieratko je uväznené v klietke a beží v kruhu bez cieľa.

Biológovia koleso dlho považovali za symbol zajatia. Mysleli si, že škrečok sa v ňom preháňa z nudy, stresu alebo dokonca pre neurózu, pretože nemá kam ísť. Novší výskum tento obraz úplne zmenil.

Koleso aj pre divé myši

Prelomová štúdia prišla ešte v roku 2014 od Johanny Meijer a Yuriho Robertsa z Leidenskej univerzity v Holandsku. Vedci umiestnili bežecké kolesá do dvoch vonkajších lokalít – do zeleného mestského prostredia a do pieskových dún. Potom jednoducho čakali.

Divé myši koleso našli v oboch prípadoch a bežali na ňom dobrovoľne, niekedy až 18 minút v kuse. Aj keď potrava, ktorá ich pôvodne k miestu pritiahla, zmizla, myši sa vracali. Aj mladé myši, ktoré potravu nikdy v blízkosti kolesa nevideli, ho napriek tomu používali.

Koleso však nepoužívali len myši. Vedci v ňom zaznamenali aj piskory, žaby a dokonca slimáky (aj keď niekoľko slimákov vedci z analýzy vylúčili pre „nesystematické pohyby“ na kolese).

Myši však dominovali: tvorili až 88 % všetkých zaznamenaných používateľov kolesa.

Záver bol jednoznačný. Beh v kolese nie je činnosť, ktorá by bola výsledkom zajatia. Je to niečo, čo zvieratá robia rady, keď majú príležitosť. Majú z toho jednoducho radosť.

Mohlo by vás zaujímať

Iné športy

31. augusta 2021

Užite si výhľady na Banskú Štiavnicu, tri štiavnické tajchy a spoznajte zlato-striebornú žilu. Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia.

Dopamín, endorfíny a závislosť od behu

Prečo teda hlodavce behajú? Odpoveď spočíva v ich mozgu. Beh v kolese aktivuje rovnaké okruhy odmeňovania, aké reagujú na návykové látky.

Po niekoľkých týždňoch dobrovoľného behu vykazujú hlodavce zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré produkujú dopamín a zmeny v prirodzených opioidných systémoch.

Proteíny spojené s odmeňovaním, tie isté, ktoré reagujú na jedlo či drogy, merateľne stúpajú po pravidelnom behu. Čo je obzvlášť výrečné, je, že po šiestich týždňoch dobrovoľného behu si potkany vyvinú preferenciu na miesto, kde behali – chcú tam byť aj v prípade, že sa koleso odstráni. Po dvoch týždňoch však k tomu ešte nedochádza.

Inými slovami: mozgová odozva na beh sa buduje v priebehu času. Zviera si doslova zvyká na „nadšenie“ z pohybu – a potom ho vyhľadáva znova a znova.

Škrečky dosahujú pri plnom tempe 600 krokov za minútu, čo je štyrikrát rýchlejšie ako najrýchlejší zaznamenaný dostihový kôň.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

22. apríla 2026

Keď pršalo dva milióny rokov: Ako z klimatickej katastrofy povstali dinosaury

Sezónne výkyvy a genetika behu

Výskum odhalil aj ďalšie zaujímavé detaily. Myši bežia na kolese viac v teplejších mesiacoch – ich vrcholné nadšenie pre beh prichádza na jar a v lete. V tomto období vykazujú mladé myši maximálnu aktivitu. To naznačuje, že záujem o koleso môže súvisieť aj s vekom a zvedavosťou.

Genetici zároveň zistili, že tendencia behať v kolese je čiastočne dedičná. Selektívnym šľachtením sa podarilo vytvoriť línie myší, ktoré behajú výrazne viac než ich príbuzné. Tým sa dokázalo, že záľuba v pohybe má genetický základ.

Profesor Theodore Garland Jr. z Kalifornskej univerzity strávil skúmaním tohto javu viac ako 30 rokov. „Stále existuje veľa kontroverzií o tom, čo presne znamená beh v kolese pre organizmus,“ hovorí. „Čo to je? Čo sa zviera snaží urobiť?“

Dobrovoľný beh v kolese zrejme uspokojuje dopyt po hre, úniku alebo metabolické potreby. Zároveň však prináša odmenu a nie je to symptóm utrpenia.

Škrečok v kolese teda nie je väzeň. Je to športovec, ktorému sme len celé desaťročia nerozumeli.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock