Drevo hnije. To je základný problém paleontológov, ktorí sa snažia porozumieť technológiám pravekých ľudí.

Kameň prežíva milióny rokov, kosť o niečo menej, ale drevo zmizne za niekoľko storočí. Avšak práve drevo je materiál, ktorý bol pri výrobe nástrojov a prístreškov možno ešte dôležitejší ako iné druhy materiálu.

Preto vieme o technológiách spracovania dreva našich predkov tak málo.

Výnimky, samozrejme, existujú. Vznikajú tam, kde voda a nízky obsah kyslíka spomaľujú rozklad, teda napríklad v rašeliniskách, v bahne pod hladinou jazier alebo v zamrznutej pôde.

Práve takéto prostredie zachovalo jeden z najvýznamnejších nálezov paleontológie posledných rokov. Sú to dva opracované kusy dreva z gréckeho náleziska Marathousa 1. Majú až 430 000 rokov.

Výskum v tejto oblasti viedli Annemieke Milks z Univerzity v Readingu a Katerina Harvati z Tübingenskej univerzity.

Predmety sa označujú za najstaršie ručné drevené nástroje, aké boli kedy objavené. Históriu posúvajú prinajmenšom o 40 000 rokov dozadu.

Baňa na uhlie a dávne jazero

Nálezisko Marathousa 1 sa nachádza v Megalopolskej panve v centrálnej časti Peloponézskeho polostrova. Dnes sa táto oblasť využíva ako povrchová uhoľná baňa.

Ťažobné práce tu odhalili hlboké vrstvy sedimentov, ktoré by inak zostali neprístupné. Archeológovia objavili pri vykopávkach v rokoch 2013 až 2019 miesto, ktoré bolo pred 430 000 rokmi brehom jazera.

Bolo vlhké prostredie bohaté na rastliny a zvieratá s miernym klimatickým prostredím. Takéto podmienky tu panovali uprostred jednej z najhorších ľadovcových epizód v európskej prehistórii.

Medzi nálezmi bola aj takmer úplná kostra slona lesného s rovnými klami (Palaeoloxodon antiquus), na ktorej sa našli stopy po porážke. Boli tam aj zvyšky hrochov, korytnačiek, vtákov a hlodavcov a vyše 2 000 kamenných nástrojov.

A okrem toho tu bolo aj 144 kusov dreva, z ktorých dva výskumníkov zaskočili.

Sekery, rezy a opracovanie

Pod mikroskopom boli na oboch predmetoch viditeľné stopy po opracovaní: záseky, rezy a miesta, odkiaľ sa odstraňoval materiál. Nejde o náhodné poškodenie.

Prvý a dôležitejší artefakt je tenká žrď z jelše, ktorá meria asi 82 cm. Našla sa rozlomená na štyri kusy a boli na nej stopy sekania aj rezbárstva. Vedci sa domnievajú, že išlo o kopáčsku palicu. Mal by to byť nástroj na vyhrabávanie koreňov, hľúz alebo jedlých rastlín z bahna pri brehu jazera.

Zaujímavé je, že ležala priamo vedľa kostí slona. To otvára otázku, či to mohol byť aj nástroj na spracovanie mäsa.

„Nikdy som sa nepokúšala vypitvať slona, takže neviem,“ komentovala nález Katerina Harvati s istou dávkou humoru.

Druhý predmet je oveľa menší. Je to len niekoľko centimetrov dlhý kúsok z vŕby alebo topoľa, z ktorého niekto starostlivo odstránil kôru. Jeho účel zostáva záhadou. Možno slúžil na opracovanie kamenných nástrojov, ale „naozaj nevieme, na čo slúžil,“ pripustila Harvati.

Niektorí nezávislí experti sa pýtajú, či ide vôbec o kompletný predmet alebo len o fragment niečoho väčšieho.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

27. apríla 2026

Zrnko odhalilo, ako vyzeral život v oceánoch pred hromadným vymieraním

Kto ich vyrobil?

Pri nálezisku Marathousa 1 sa nenašli žiadne ľudské pozostatky, takže totožnosť výrobcov nástrojov zostáva otvorená. Vek náleziska je však 430 000 rokov. To znamená, že je starší ako prvý doložený príchod Homo sapiens do Európy – k nemu došlo oveľa neskôr.

Najpravdepodobnejšími kandidátmi sú raní neandertálci alebo Homo heidelbergensis. To bol druh, ktorý žil v Európe v strednom pleistocéne.

Grécko bolo v tej dobe križovatkou mnohých skupín hominidov, takže presná identifikácia nie je možná. Pre vedcov je dôležitejší fakt, že tieto nástroje vyrobil niekto, kto mal schopnosť plánovať aj isté technické zručnosti.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

15. augusta 2022

Časopis Pravdivá história 4/2022 je v predaji

Miesto v kontexte

Nález z Marathousa 1 nie je úplne osamotený. V roku 2023 objavili archeológovia v Zambii 476 000 rokov staré prepojené trámy, ktoré mohli byť súčasťou drevenej stavby. To však nie sú ručné nástroje v pravom zmysle slova.

Čínska štúdia z roku 2025 opísala 300 000 rokov staré drevené nástroje z lokality Gantangqing. Grécke nálezy sú však staršie a dôkazy o zámernom opracovaní sú podľa výskumníkov presvedčivejšie.

Spoločný obraz, ktorý z týchto objavov vyplýva, je jasný. Pravekí ľudia neboli len „divosi z doby kamennej“. Drevo bolo súčasťou ich technologického repertoáru rovnako ako kameň. Táto časť histórie sa však oveľa horšie zachováva a Marathousa 1 je jedno z mála miest na svete, kde ju dnes môžeme vidieť.

Text: Zázračná planéta

Foto: Dimitris Michailidis/© K. Harvati