Vaša mačka vás miluje viac, než si myslíte
Mačky majú povesť nezávislých, ľahostajných tvorov, ktorí si vyberajú, kedy a koho obdarujú pozornosťou. Zdá sa však, že to tak nie je ani zďalek
Hlinená tabuľka v Louvri dokazuje, že tínedžeri sa za štyri tisícročia vôbec nezmenili.
Predstavte si, že dostanete list od svojho syna. Čakáte správu o jeho štúdiu, možno trochu nostalgie za domovom. Namiesto toho otvoríte tabuľku a čítate: „Rok čo rok sa oblečenie mladých mužov zlepšuje, ale ty mi dávaš rok čo rok horšie oblečenie. Ty sa zo všetkých síl snažíš, aby som vyzeral čoraz horšie oblečený.“
Táto scéna sa odohrala okolo roku 1750 pred n. l., teda v období vlády Chammurapiho, v meste Larsa v dnešnom Iraku.
Odosielateľom bol Iddin-Sin, syn vysokého babylonského úradníka, a adresátkou bola jeho matka Zinú.
Hlinená tabuľka pokrytá klinovým písmom, na ktorej je text zachytený, dnes leží v parížskom múzeu Louvre pod katalógovým číslom AO 8372. Patrí k najcitovanejším dokumentom každodenného života starovekej Mezopotámie.
Na začiatku listu je krátka zdvorilostná formulka. Iddin-Sin praje matke zdravie v mene bohov Šamaša, Marduka a Ilabrata. Potom sa však bez okolkov pustí do veci. Oblečenie jeho spolužiakov sa rok čo rok zlepšuje, ale jeho vlastné sa, naopak, zhoršuje.
V dome pritom vlna pribúda ako chlieb – a napriek tomu matka šije synovi ošarpané rúcha.
Potom prichádza argument, ktorý pozná každý rodič: porovnávanie s iným dieťaťom. Istý muž menom Adad-Iddinam je podriadený Iddin-Sinovho otca. Syn Adada má však dve nové sady oblečenia, ale Iddin-Sin nedostal ani jednu. Vtom prichádza záverečná veta: „Napriek tomu, že ty si ma porodila a jeho matka ho len adoptovala, jeho matka ho miluje, kým ty ma nemiluješ!“
Táto záverečná veta nestratila za 3 800 rokov ani kúsok zo svojej emocionálnej účinnosti.
V prípade Iddin-Sina treba chápať kontext. Tento chlapec nebol žiadny chudák. Jeho otec Šamaš-Hazir bol vysokopostavený úradník v Larse, správca pôdy priamo pod Chammurapiho vládou.
Iddin-Sin pravdepodobne navštevoval chrámovú internátnu školu, kde sa učil písať klinovým písmom, literatúru a základy správy. Bola to teda príprava na kariéru pisára, kňaza alebo byrokrata.
Zdá sa, že v štúdiu sa mu darilo. List je pozoruhodne sofistikovane zostavený. Začína sa zdvorilo, ale potom prichádza vecný opis neprávosti. Nasleduje porovnanie s rovesníkom a záver je čisté emocionálne vydieranie.
Asýriológ Jørgen Læssøe ho v roku 1963 označil za „mimoriadne ľudský dokument“ a historička Rivkah Harris ho opisuje ako dôkaz toho, že chlapec bol inteligentný a manipulatívny. „Akýsi módny nadšenec“ z dávnej doby.
Na čo sa môžete tešiť v prvej tohtoročnej Pravdivej histórii?
Za zdanlivo povrchnou sťažnosťou sa skrýva aj cenný pohľad na historickú dobu. Oblečenie v starovekej Mezopotámii nebolo niečo, čo sa jednoducho kúpilo na trhu.
Matka Zinú musela vlnu sama nakúpiť, spriasť, utkať, zafarbiť a ušiť. Celý proces trval v prípade bežného rúcha tri mesiace, v prípade kvalitnejšieho až rok.
List teda nie je sťažnosť na zlý nákup – je to obžaloba matky za mesiace jej práce, ktorú syn vyhodnotil ako nedostatočnú.
Vreteno bolo v Mezopotámii symbolom ženskosti. Pradenie a tkanie patrilo výlučne do ženského sveta. Práve preto píše Iddin-Sin matke, a nie otcovi. A práve preto ju majú jeho slová zasiahnuť – obviňuje ju z niečoho, čo bolo výlučne v jej rukách.
List z Larsy je dnes populárny ďaleko za hranicami akademickej asýriológie. Historik Don Nardo napísal, že list dokazuje, že záujem moderných študentov o módu nie je nič nové.
Historik William Stiebling ho považuje za dôkaz toho, že ľudská povaha sa za tisícročia zmenila len minimálne.
V tom istom období, teda okolo roku 1750 pred n. l., vznikol v Mezopotámii aj ďalší slávny dokument každodennej frustrácie. Zákazník sa na hlinenej tabuľke sťažoval na obchodníka s meďou menom Ea-Nasir, ktorý nedodal objednaný tovar. Je to najstaršia zaznamenaná negatívna recenzia na svete.
Ľudia písali pred tisícročiami o nedostatočnom oblečení a podvodných obchodníkoch. Aj my dnes píšeme o rovnakých veciach, akurát na iných médiách. Iddin-Sin by sa zrejme na internete cítil ako doma.
Text: Zázračná planéta