Vykopávky v starovekom meste Boğazköy-Hattuša v strednom Turecku prinášajú prekvapenia už viac ako storočie.

Táto lokalita bola hlavným mestom chetitskej ríše v neskorej dobe bronzovej. Zachovalo sa v nej takmer 30 000 hlinených tabuliek s klinovým písmom. Tie sa ukázali ako bohatý zdroj poznatkov o dejinách, náboženstve, hospodárstve a spoločnosti starovekej Anatólie.

Napriek tomuto rozsiahlemu výskumu sa pri vykopávkach v roku 2023 podarilo nájsť niečo, čo nikto nečakal: záznamy v úplne neznámom jazyku.

Jazyk, ktorý si nikto nevšimol

Nález popísal vedúci vykopávok Andreas Schachner z Nemeckého archeologického inštitútu. V tabuľke, ktorej väčší text je napísaný v chetitčine, sa na jednom mieste objaví pokyn: „Pokračuj v jazyku krajiny Kalašma“.

A text skutočne pokračuje inak. Tento neznámy jazyk je zapísaný rovnakým klinovým písmom ako chetitčina. Samotné slová a gramatika sa však odlišujú a doteraz sa nedali identifikovať.

Kalašma bolo starobylé mesto v severozápadnej Anatólii, v oblasti dnešného Turecka. Odborníci predpokladajú, že jazyk na tabuľke je práve rečou tohto mesta. Preto ho predbežne označili ako kalašmajský jazyk.

Jazykovedci z Würzburskej univerzity potvrdili, že neznámy jazyk je indoeurópsky. Patrí do anatólskej indoeurópskej jazykovej skupiny. Do nej patria aj príbuzné jazyky ako chetitčina, luvijčina alebo palajčina.

Táto skupina je osobitne vzácna pre historickú lingvistiku. Chetitčina je totiž najstarší zdokumentovaný indoeurópsky jazyk vôbec. Najstaršie záznamy zapísané v tomto jazyku pochádzajú z obdobia okolo roku 1650 pred n. l.

Chetiti a ich zápisy

Aby sme pochopili výnimočnosť nálezu, treba sa vrátiť k samotným Chetitom. Ich ríša sa rozprestierala na väčšine územia Anatólie a v častiach severnej Mezopotámie.

V 14. storočí pred n. l. dosiahla ríša za vlády kráľa Šuppiluliumu I. vrchol moci. O vplyv súperila s egyptskou ríšou a bola jednou z dvoch dominantných veľmocí neskorej doby bronzovej.

Chetiti boli zároveň kultúrou, v ktorej sa darilo mnohým jazykovým skupinám. Z tabuliek nájdených v Hattuši poznáme texty v najmenej ôsmich rôznych jazykoch vrátane sumerčiny, akkadčiny, luvijčiny, palajčiny a churritčiny.

Vládcovia zbierali texty z celého regiónu, prekladali ich a uchovávali v rozsiahlych archívoch.

Keď teraz archeológ Andreas Schachner popísal tabuľku s kalašmajskými zápismi, ide teda o súčasť dlhej tradície: Chetiti systematicky zaznamenávali jazyky okolitých národov. Robili záznamy najmä svojich náboženských obradov a liturgických textov, kde malo presné znenie v pôvodnom jazyku rituálny význam.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

30. marca 2020

Šéfredaktorka Zázračnej planéty odporúča

Liturgický text

Text, v ktorom sa neznámy jazyk objavuje, je súčasť liturgického záznamu, rituálneho textu, ktorý sa používal pri náboženských obradoch.

Práve preto je pravdepodobné, že pisári sa rozhodli zachovať konkrétne pasáže v pôvodnom jazyku. Slová rituálu mali totiž pre staroveké kultúry magickú moc a ich prekladanie by ju narušilo.

Preklad a plná identifikácia kalašmajčiny si vyžiadajú čas. Lingvisti musia porovnať zachované slovné tvary s príbuznými anatólskymi jazykmi a rekonštruovať gramatiku na základe dostupného textu. Až potom môžu zasadiť jazyk do kontextu ostatných dokladov o meste Kalašma.

Tých je pritom poskromne – Kalašma sa v historických prameňoch objavuje len zriedkavo a doposiaľ ju historici ani nedokázali presne archeologicky lokalizovať.

Mohlo by vás zaujímať

História

11. júna 2026

Námorníci nevedeli stáročia určiť zemepisnú dĺžku. Vyriešil to stolár samouk

Sto rokov vykopávok a ďalšie prekvapenia

Lokalita Boğazköy-Hattuša je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO a vykopávky tu prebiehajú nepretržite od roku 1906. Za toto obdobie sa podarilo nájsť takmer 30 000 tabuliek. Napriek tomu priniesla archeologická sezóna 2023 objav, ktorý nikto nepredvídal.

Len rok pred nálezom neznámeho jazyka objavil Schachnerov tím ďalší poklad. V tuneli Yerkapı, ktorý sa zrejme používal na kultové obrady, sa našlo 249 anatólskych hieroglyfov, ktoré niekto namaľoval na steny.

Vek týchto hieroglyfov sa odhaduje na 3 500 rokov a Schachner ich popísal ako graffiti – ľudia ich naniesli rýchlo a určené boli na okamžité pochopenie.

Chetitská ríša zanikla okolo roku 1200 pred n. l. zrejme v dôsledku vpádu záhadných „morských národov“. Tie v tom období destabilizovali celé východné Stredomorie.

Hlavné mesto ríše upadlo do zabudnutia na tritisíc rokov a tabuľky, ktoré v ňom zostali, čakali na niekoho, kto ich prečíta. A niektoré z nich pritom hovoria jazykmi, ktoré sme doteraz nepoznali.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock