Stať sa licencovaným taxikárom v Londýne nie je otázka niekoľkých hodín v autoškole. Uchádzači musia najprv zvládnuť jeden z najnáročnejších pamäťových testov na svete.

Počas troch až štyroch rokov jazdia na mopedoch po meste a memorujú 26 000 ulíc v okruhu desiatich kilometrov od stanice Charing Cross, tisícky turistických atrakcií a optimálne trasy medzi ľubovoľnými dvoma bodmi v meste.

To všetko musia robiť výhradne z hlavy, bez GPS a navigácie. Záverečné skúšky zvládne len zhruba polovica záujemcov.

Práve táto mimoriadna mentálna námaha sa stala základom jedného z najzaujímavejších neurovedeckých objavov posledných desaťročí.

Väčší mozog vďaka navigácii

Ešte v roku 2000 publikovala Eleanor Maguire z Londýnskej univerzity svoju prelomovú štúdiu. Pri výskume zistila, že londýnski taxikári majú výrazne väčší zadný hipokampus. Je to oblasť mozgu, ktorá je zásadná pre priestorovú pamäť a navigáciu.

Kontrolná skupina ľudí rovnakého veku, ktorí však taxíky nešoférovali, taký veľký zadný hipokampus nemali.

Ukázalo sa tiež, že čím dlhšie taxikár jazdí, tým väčší hipokampus má.

Hipokampus nie je náhodná oblasť. Je to jedna z prvých štruktúr, ktorá sa poškodzuje pri Alzheimerovej chorobe. Práve jeho zmenšovanie stojí za dezorientáciou, ktorú pacienti zažívajú v raných fázach ochorenia.

Ak ho teda pravidelná navigácia zväčšuje, mohla by ho zároveň chrániť?

9 miliónov ľudí, jedna odpoveď

Táto otázka motivovala výskum vedcov z Harvardovej univerzity. Tí preskúmali úmrtia takmer 9 miliónov ľudí, ktorí zomreli v USA v rokoch 2020 až 2022, a zisťovali, ako často bola Alzheimerova choroba príčinou smrti v závislosti od povolania.

Výsledok bol jednoznačný. Taxikári a záchranári vykazovali nižšiu mieru úmrtí na Alzheimerovu chorobu.

Pri bližšom skúmaní sa však ukázal dôležitý detail: ochranný efekt sa neprejavil u vodičov iných dopravných prostriedkov.

Piloti ani kapitáni lodí nevykazovali nižšiu mieru mortality na Alzheimerovu chorobu a ani londýnski vodiči autobusov, ktorí jazdia po pevných trasách, nemali zväčšený hipokampus.

Kľúčom teda nie je samotná jazda, ale jej typ: musí to byť nepretržitá, improvizovaná navigácia v neznámom prostredí, kde si každá jazda vyžaduje iné riešenie.

Mohlo by vás zaujímať

Človek

6. júla 2026

Jediný doplnok výživy, ktorý prospieva telu aj mozgu? Kreatín

Čo sa deje v mozgu

Tento mechanizmus dnes chápeme pomerne dobre. Neuróny hipokampu kódujú priestorové informácie – polohu, smer a vzdialenosť. Keď taxikár každodenne rieši nové navigačné úlohy, tieto neuróny sa aktivujú, tvoria nové spojenia a celá oblasť sa zväčšuje.

Ide o prejav neuroplasticity – schopnosti mozgu meniť svoju štruktúru v reakcii na skúsenosti.

Dôležité je, že mozog reaguje na aktívnu, dynamickú navigáciu, nie na pasívne sledovanie pokynov GPS. Taxikári si nepamätajú trasy mechanicky, ale vytvárajú bohatú priestorovú mapu mesta, ktorá sa v ich mozgu zorganizuje podľa štvrtí, oblastí a hraníc. To podporuje flexibilné navigačné myslenie.

Práve táto kognitívna komplexnosť, nie samotná jazda, zrejme chráni mozog.

Mohlo by vás zaujímať

História

7. júla 2026

Česi objavili v Afrike internačný tábor pre Nemcov

Budeme všetci taxikári?

Nikto teraz nebude ľuďom hovoriť, aby sa stali taxikármi, aby sa chránili proti demencii. Výskum však naznačuje princíp s oveľa širším dosahom.

Pravidelné, aktívne využívanie mozgu na priestorovú orientáciu, teda na navigáciu v novom prostredí, orientáciu podľa mapy, spoznávanie nových miest pešo, môže posilňovať hipokampus a potenciálne odkladať jeho degeneráciu.

Prehnané spoliehanie sa na GPS môže mať opačný efekt. Niekoľko štúdií naznačuje, že pasívne nasledovanie navigácie znižuje aktivitu hipokampu v porovnaní s aktívnym hľadaním trasy. Mozog využíva len to, čo skutočne potrebuje.

Výskum taxikárov nie je len zaujímavá anekdota o londýnskej doprave. Je to dôkaz toho, že mozog reaguje na to, čo od neho žiadame, a že intenzívne, opakované mentálne výzvy zanechávajú v jeho štruktúre merateľné, dlhodobé stopy.

Demencia nemusí byť nevyhnutný dôsledok starnutia. Môže závisieť aj od toho, čím sme mozog počas života zamestnávali.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock