Poznáte pôvod sviatku sv. Mikuláša?
Našli si vaše deti (alebo dokonca vy) dnes ráno v topánke milú sladkosť? Práve 6. december je na Slovensku a v iných európskych krajinách dňom sv. Mi
Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?
Je možné, že bola na Zemi iná priemyselná civilizácia, ktorá zanikla pred miliónmi rokov? Vedci sa zamýšľajú nad tým, či by sme to vôbec vedeli zistiť.
Otázka, či sme vo vesmíre sami, patrí k najväčším záhadám. Menej často sa však pýtame niečo zdanlivo absurdné: Čo ak nie sme prví ani na vlastnej planéte? Čo ak pred ľudstvom existovala iná vyspelá civilizácia a my sme po nej nenašli takmer žiadnu stopu?
Práve týmto sa zaoberali astrofyzik Adam Frank z Rochesterskej univerzity a klimatológ Gavin Schmidt z Goddardovho inštitútu pre výskum vesmíru v NASA.
Výsledkom je takzvaná silúrska hypotéza. A hoci jej autori sami zdôrazňujú, že existenciu predľudskej civilizácie nepovažujú za pravdepodobnú, otázky, ktoré ich hypotéza otvára, sú vedecky legitímne a znepokojujúce.
Doctor Who a vyspelá rasa
Silúrska hypotéza si požičala meno od fiktívnej rasy Silúrčanov. Sú to jašterovité bytosti z britského seriálu Doctor Who, ktoré dosiahli priemyselnú vyspelosť pred stovkami miliónov rokov. Ide však len o kultúrny odkaz, nie o vedecký predpoklad.
Skutočným jadrom hypotézy je konkrétna otázka: Ak by pred príchodom ľudstva existovala priemyselná civilizácia, aké stopy by zanechala v geologickom zázname? A dokázali by sme tieto stopy vôbec rozpoznať?
Čas zotrie takmer všetko
Geologický čas je pre intuíciu človeka takmer nepredstaviteľný. Naše mestá, cesty, budovy a vôbec všetko, čo považujeme za trvalé, by v priebehu niekoľkých stoviek miliónov rokov zmizlo bez stopy.
Erózia, pohyby tektonických dosiek a recyklácia zemskej kôry sú procesy, pred ktorými neobstojí žiadna stavba. Ak by priemyselná civilizácia zanikla pred 50 miliónmi rokov, po jej fyzických artefaktoch by nezostalo prakticky nič.
Vedci preto obrátili pozornosť inam: ku geochemickým odtlačkom, ktoré priemyselná činnosť zanecháva v horninách a sedimentoch.
Masívne spaľovanie fosílnych palív, uvoľňovanie skleníkových plynov, zmeny morskej hladiny aj odlesňovanie vytvára charakteristické izotopové anomálie a chemické stopz. Tie sa dajú odhaliť v geologickom zázname aj po miliónoch rokov.
Mohlo by vás zaujímať
Stopy ľudí sa našli na miest, kde nemajú čo hľadať. Kto ich tam zanechal?
Príroda to robí tiež
A tu nastáva hlavný vedecký rébus. Tieto záznamy nie sú výlučne ľudské. V geologickom zázname existujú udalosti, ktoré ich nápadne pripomínajú a vznikli úplne prirodzene.
Najlepším príkladom je paleocénno-eocénne tepelné maximum, skrátene PETM. Išlo o epizódu prudkého oteplenia pred asi 56 miliónmi rokov, počas ktorého vzrástla globálna teplota o 5 až 8 °C.
Atmosféra sa vtedy obohatila o obrovské množstvo uhlíka, oceány sa okysličili a ekosystémy prešli rozsiahlymi zmenami.
Príčinou bolo pravdepodobne uvoľnenie metánu z morských sedimentov v súvislosti so sopečnou aktivitou, čiže išlo o čisto prírodný proces.
Problém je v tom, že geochemický odtlačok PETM by vyzeral takmer rovnako ako odtlačok krátkodobej priemyselnej civilizácie. Ako ich teda odlíšiť?
Frank a Schmidt navrhli niekoľko testov. Mali by sme napríklad hľadať v sedimentoch syntetické zlúčeniny, ktoré nemajú prírodný pôvod a mohli by pretrvať dlhé geologické obdobia. Nič také sa však zatiaľ nenašlo.
Mohlo by vás zaujímať
Ľudia na Slovensku nosili v dobe ľadovej piercingy na lícach
Paradox udržateľnosti
Hypotéza obsahuje ešte jeden zvláštny myšlienkový paradox. Čím dlhšie by predľudská civilizácia trvala, tým viac stôp by zanechala.
Aby však prežila dlho, musela by sa stať udržateľnou, teda upustiť od spaľovania fosílnych palív a prejsť na obnoviteľné zdroje energie. A práve tým by zanechávala čoraz menej geochemických stôp.
To znamená, že civilizácia, ktorá by sa dokázala zachovať na dlhé obdobie, by bola paradoxne najťažšie odhaliteľná.
Frank a Schmidt jasne uvádzajú, že svojou silúrskou hypotézou nehovoria, že predľudská civilizácia existovala. Je to myšlienkový experiment s praktickým presahom.
Núti vedcov premýšľať, čo vlastne hľadáme, ak pátrame po stopách inteligentného života. Či už by bol ten život na Zemi, alebo na iných planetárnych telesách, ako sú Mars alebo Venuša, ktoré boli v minulosti pravdepodobne obývateľnejšie.
Hypotéza zároveň kladie otázku súčasnému ľudstvu: akú stopu tu zanecháme my?
Vedci odhadujú, že geochemické stopy po antropocéne, teda po epoche ľudského vplyvu na planétu, budú v geologickom zázname čitateľné ešte desiatky miliónov rokov po nás.
Ak by teda niekedy v budúcnosti existovala iná inteligentná forma života schopná skúmať zemské horniny, stopy po ľudstve by pravdepodobne našla.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
