História
Zaujímavosti
24. mája 2026

DNA, ktorá ukrýva troch predkov: neandertálcov, denisovanov a záhadný druh

Vedci analyzovali genómy viac ako 3 200 ľudí naprieč celým Japonskom. Objavili pritom skrytú tretiu skupinu predkov, o ktorej nikto nevedel.

DNA, ktorá ukrýva troch predkov: neandertálcov, denisovanov a záhadný druh

Výskumníci z japonského výskumného centra RIKEN zistili, že DNA, ktorú ľudia zdedili po neandertálcoch a denisovanoch, stále ovplyvňuje, akými chorobami trpia dnešní Japonci. Jeden gén dokonca mení reakciu na liek na cukrovku.

Nie až taká homogénna skupina

Japonsko sa dlho považovalo za geneticky homogénnu krajinu s jasne definovanou históriou. Na území Japonska najprv žili pôvodní lovci a zberači skupiny Džómon, ale tých pred zhruba tritisíc rokmi začali vytláčať poľnohospodári prichádzajúci z pevninskej Ázie.

Táto „duálna teória“ pôvodu japonského národa sa vyučovala desaťročia. Nová štúdia ju však zásadne komplikuje.

„Japonská populácia nie je geneticky až taká homogénna, ako si všetci mysleli,“ uviedol vedúci štúdie Čikaši Terao z výskumného centra RIKEN.

Tretia skupina predkov: Emišovia

Japonskí vedci použili pri výskume celogenómové sekvenovanie, aby analyzovali vzorky zo siedmich regiónov japonského súostrovia. Výsledky podporujú teóriu „trojitého pôvodu“, ktorá vznikla ešte v roku 2021. Poukazujú na genetické rozdiely v rôznych častiach Japonska.

Po analýze genómov viac než 3 200 ľudí naprieč Japonskom sa našli dôkazy o tretej skupine predkov, ktorá Japoncov prepája so severovýchodnou Áziou. Japonskú DNA teda nevytvorili iba pôvodní lovci a zberači skupiny Džómon a neskorší migranti z východnej Ázie.

Treťou časťou DNA je DNA pochádzajúca od národa Emišov. Tí boli historicky zdokumentovaným národom, ktorý žil na severovýchode Japonska. Dlho odolával rozširovaniu japonského cisárstva a podľa novej štúdie zanechal tento ľud merateľný genetický odtlačok aj na modernej populácii.

Mohlo by vás zaujímať
Pravdivá história 06/2023
Časopisy
11. decembra 2023

Časopis Pravdivá história spomína Draculu, aj Santa Clausa. Nenechajte si ho ujsť!

Neandertálci a denisovania v japonských génoch

Štúdia sa nezamerala len na migrácie ľudských komunít, ale aj na stopy po vyhynutých príbuzných. Vedci identifikovali 44 archaických oblastí DNA, ktoré sú dodnes prítomné v modernej japonskej populácii. Mnohé sú pritom unikátne pre obyvateľov východnej časti Ázie.

Jedna oblasť DNA, ktorá pochádzala od denisovanov, je umiestnená vo vnútri génu NKX6-1 a spája sa s cukrovkou 2. typu. Môže ovplyvňovať to, ako niektorí pacienti reagujú na liečbu semaglutidmi.

Semaglutid je účinná látka liekov ako Ozempic a Wegovy, ktoré patria v súčasnosti k najdiskutovanejším farmaceutikám na svete.

Archaická DNA teda môže priamo ovplyvňovať, nakoľko efektívne môžu byť tieto lieky u konkrétnych pacientov.

Vedci tiež identifikovali 11 segmentov, ktoré pochádzajú od neandertálcov a sú spojené so vznikom ochorení, ako je ischemická choroba srdca, rakovina prostaty a reumatoidná artritída.

Mohlo by vás zaujímať
Cisárovná Sisi patrila k najobdivovanejším ženám svojej doby.
História
11. apríla 2026

Ako vyzerali svadobné šaty Sisi? Skrývali sa na skromnom portréte

JEWEL: Nový genetický zdroj

Vedci vytvorili aj novú genomickú databázu, ktorú nazvali JEWEL – Japanese Encyclopedia of Whole-Genome (Japonská celogénová encyklopédia).

Štúdia tiež odhalila tisíce doteraz nezdokumentovaných genetických variantov, ktoré môžu narúšať fungovanie určitých génov. Niektoré sa spájajú so stratou sluchu, zlyhaním obličiek, chronickými ochoreniami pečene a rôznymi kardiovaskulárnymi stavmi.

Väčšina genetických databáz stále výrazne preferuje ľudí európskeho pôvodu. To však vytvára slepé miesta v tom, ako rozumieť rizikám vzniku chorôb u iných populácií. JEWEL má tento nedostatok aspoň čiastočne vyplniť pre japonskú populáciu.

Moderní Japonci teda nesú v sebe históriu lovcov z doby kamennej, poľnohospodárov z pevniny, ale aj zabudnutého ľudu Emišov – a ešte starší odkaz dvoch vyhynutých druhov ľudí, ktorí Japonskom nikdy nekráčali. Ich gény však vytrvali.


Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock

1/1
#ázia #genóm #gény #história

Redakcia Relax

Zdieľajte na

Nenechajte si ujsť

Schloss Hof
Cestovanie
24. októbra 2025

Veľkolepé svadby  na zámku Schloss Hof 

Areál zámku Schloss Hof sa rozprestiera pri rieke Morava približne 45 km východne od Viedne, v tesnej blízkosti korunovačného mesta uhorských kráľov P

Pizza z Pompejí?
História
8. apríla 2026

Freska z Pompejí ukazuje podozrivo známe jedlo: Jedli Rimania pizzu?

Keď archeológovia odkryli v Pompejach novú fresku, ľudia boli nadšení. Dôvod? Na stene 2 000 rokov starej rímskej vily sa objavilo niečo, čo nápadne

Človek
13. apríla 2026

Prečo stačia niekomu štyri hodiny spánku a iným ani osem?

Kvalita spánku má až prekvapujúco veľa do činenia s genetikou.

Prechod na letný čas býva ťažký.
Telo
31. marca 2026

Striedanie letného a zimného času nám škodí: 4 tipy, ako to zvládnuť

Prechod na letný čas prichádza ako poriadny úder – hodinky skočia dopredu a my sa zobudíme unavení a dezorientovaní. Ale nie je to len pocit. Veda pot

Zaujímavosti
16. januára 2025

Prečo sú rastliny jedovaté?

Sú nádherné a vábivo rozvoniavajú – sen všetkých záhradkárov. Avšak pozor! Niektoré kvety dokážu aj zabíjať.

Prvé svetlo sa nezačalo šíriť z masívnych galaxií. Skôr naopak.
Vesmír
8. apríla 2026

Ako vzniklo prvé svetlo? Odpoveď prekvapila aj vedcov

Veľký tresk bola temná záležitosť. Svetlo sa nezačalo šíriť ihneď po vzniku vesmíru. Tak ako vlastne vznikli prvé hviezdy?

História
3. mája 2026

Nebol to len Džingischán. Superplodných bolo ďalších desať mužov

Dejiny si pamätajú mená víťazov, genetika niečo iné. Zdá sa, že nielen Džingischán mal mimoriadne veľa potomstva.

Eurovea Fashion Forward 2023
Zaujímavosti
18. októbra 2023

Bratislava už po šiestykrát ožila módnou show Eurovea Fashion Forward!

Od stredy 04.10.2023 do piatku 06.10.2023 mohli milovníci módy opäť zažiť v Bratislave rovnakú atmosféru ako na svetových „fashion weeks“.

Príroda
23. mája 2026

Táto udalosť je taká vzácna, že naposledy z nej vznikli rastliny. Teraz sa stala znova

Pred dvomi miliardami rokov vstúpila baktéria do bunky a stala sa chloroplastom. Toto dalo rastlinám schopnosť fotosyntézy a život na Zemi sa navždy zmen

Dátové centrá prehrievajú svoje okolie.
Zaujímavosti
31. marca 2026

Dátové centrá umelej inteligencie prehrievajú prostredie až o 9,1 °C

Umelá inteligencia spotrebúva neuveriteľné množstvo energie. Menej známy je však iný dôsledok: teplo, ktoré dátové centrá vypúšťajú do okolia,

Sledujte nás na instagrame

Zavrieť reklamu