Pred 4 200 rokmi sa svet zmenil. Nie jedinou katastrofou, nie pádom meteoritu, ale niečím omnoho zákernejším – dlhotrvajúcim suchom. To si vyberalo daň celé stáročia a navždy zmenilo mapu starovekých civilizácií.

Táto klimatická udalosť sa dnes považuje za jeden z najvýznamnejších klimatických zlomov obdobia holocénu.

Prečo nastalo sucho?

Udalosť s názvom „4,2 ka event“ bolo dlhodobé sucho, ktoré nastalo pred 4 200 rokmi. Išlo o jednu z najzávažnejších klimatických udalostí holocénnej epochy a definuje začiatok súčasného veku. Všetko sa začalo okolo roku 2200 pred n. l. a pravdepodobne to trvalo celé storočie.

Dôkazy z paleoklimatických zdrojov, ako sú stalaktity, jazerné sedimenty a ľadové jadrá, poukazujú na oslabené monzúnové systémy a znížené množstvo zrážok. To viedlo k environmentálnej záťaži, ktorá trvala 100 až 300 rokov.

Prečo však nastalo také vážne sucho? Je možné, že sa zmenila cirkulácia medzi oceánom a atmosférou – mohol sa napríklad ochladiť sever Atlantického oceánu. Prispieť mohol aj vplyv solárnej variability alebo sa zvýšila vulkanická aktivita.

Mohlo by vás zaujímať

Časopisy

11. júna 2023

Aké historické fakty sa dozviete v aktuálnej Pravdivej histórii?

Pád egyptskej Starej ríše

Začiatok obdobia sucha sa zhoduje so zánikom egyptskej Starej ríše a začiatkom Prvého prechodného obdobia. Ide o éru, počas ktorej klesla moc centrálnej vlády v starovekom Memfise a rástol vplyv provinčných správcov v rôznych regiónoch.

Zánik Starej ríše okolo roku 2180 pred n. l. sa časovo zhoduje so záznamami o slabých záplavách Nílu, čo naznačuje, že zníženie prietoku rieky mohlo podkopať egyptskú poľnohospodársku produktivitu.

V priebehu niekoľkých desaťročí nasledovali hladomory, sociálne nepokoje a roztrieštenie centrálnej moci.

Pomalý zánik civilizácie okolo Indusu

Nová štúdia vedcov z Indického technologického inštitútu prináša detailný obraz o zániku civilizácie, ktorá sídlila v okolí rieky Indus. Klimatické rekonštrukcie ukazujú, že táto civilizácia opakovane prekonala dlhé obdobia sucha, ktoré postupne zatláčali jej obyvateľstvo smerom k rieke Indus, keďže dažďov ubúdalo.

Tieto environmentálne tlaky sa zhodujú so zmenšovaním miest, posúvaním sídel a nakoniec rozšírenou deurbanizáciou. Namiesto dramatického kolapsu sa teda zdá, že civilizácia bola na pomalom ústupe pod neúprosným klimatickým tlakom.

Posledné 113-ročné sucho, ktoré sa odohralo medzi rokmi 3 531 a 3 418 pred n. l., sa zhoduje s archeologickými dôkazmi o veľkom opúšťaní miest.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

4. júna 2019

Nebezpečné módne trendy histórie a mnoho iného…

Zrkadlo súčasnosti

Komunity sa prispôsobili tak, že prešli od jačmeňa a od pšenice, ktorá je náročná na vodu, k prosu, ktoré je odolnejšie proti suchu. Zároveň migrovali do vlhších regiónov smerom na východ. To by ponúkalo aj ponaučenie pre dnešné spoločnosti čeliace klimatickej zmene.

Kultúra zvyknutá zvládať sezónnu aj medziročnú variabilitu zrážok sa náhle stretla s nedostatkom vody. Tento nedostatok pritom zažili mnohé generácie, nie iba jedna. Slovo, ktoré najlepšie popisuje to, čo sa stalo, nie je „kolaps“, ale skôr „deurbanizácia“. Mestá totiž nezanikli len tak za deň, skôr sa postupne vyprázdňovali.

Udalosť spred 4 200 rokov tak zostáva nielen fascinujúcou historickou záhadou, ale aj varovným zrkadlom pre civilizácie, ktoré sú závislé od vody – vrátane tej našej.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock