Začiatkom leta 2020 prišla Martinovi ponuka na fotenie turisticky zaujímavých oblastí v severnom Maďarsku, a pretože potreboval na cestu kreatívneho parťáka, mohol som sa pripojiť na rýchlu akciu aj ja.
Koncom júla sa doladili posledné detaily a prišiel odjazd, po prvej vlne COVID-19 a zákazoch cestovania to bola zaujímavá zmena.
Oživenie turizmu v 21. storočí
Martina kontaktovala miestna destinačná agentúra s cieľom obstarania si pútavých fotografií z lokácií, ktoré nie sú mezinárodným turistom, predovšetkým z Európy, až tak známe. Vďaka jeho vysokému dosahu na sociálnych sieťach mal zdieľať aj ďalší obsah podľa predom stanoveného harmonogramu. Na celú akciu mal 3 dni, ale keď si odčítate cestu, vyjde jeden celý deň. Ja som mal luxusnú pozíciu pozorovateľa, ktorý nemusel mimo priateľského pokecu dodať nič.
Našou základňou bola malebná dedinka Hollókő, ktorá je položená v údolí pod zrúcaninou hradu s rovnakým názvom. Jej typické vidiecke stavby pochádzajú zo 17. storočia a ľudia v nich bývajú dodnes.
Bývali sme v dedinke Hollókő, ktorá je zapísaná na zozname UNESCO.
Dedina bola v roku 1987 zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO a niet sa čomu diviť. Krásne staré chalupy majú silný génius loci a pri západe slnka sa také miesto fotí samé.
Fotenie krajiny na objednávku
Fotenie pôvabnej dedinky je jedna vec, ale fotenie v prírode vyžaduje mimo dobrého miesta aj štúdium predpovedi počasia a dávku šťastia. To sa dá na vopred dohodnutý termín ťažko skĺbiť a tak nezostáva nič iné, než dúfať, alebo si prizvať povolaného odborníka.
Hrad Hollókő.
Prvé ráno vyrážame na miestny hrad. Kastelán nás vzal až na vrchol starej veže a bol to naozaj zážitok. Po krátkej prehliadke nám ale bolo jasné, že aby ale mohla vzniknúť fotka, ktorá miesto lepšie predstaví, musí byť hrad priamo v zábere. Kompozícia z blízkej lúčky a zaujímavé svetlo boli nakoniec to pravé.
Po výdatných raňajkách sme si rozhodili na mapu lokácie a vydali sa na cestu po okolí. Ďalšou zastávkou bolo údolie Szalajka, ktoré vyniká vďaka potokom s krištáľovo čistou vodou a bohatej zeleni. Tu som si zafotil aj ja, okolie cesty ponúkalo mnoho možností a kompozícií.
Údolie Szalajka vyniká potokmi s krištáľovo čistou vodou.
V podvečer sme prišli až do pohoria Matra a to konkrétne na horu Galyatetö, odkiaľ máte z rozhľadne krásny výhľad na priľahlé vrcholy a bohaté bukové lesy na svahoch.
Hora Galyatetö s bohatými bukovými lesmi.
Zaujímavosťou rozhľadne je aj fakt, že môžete v jej vnútri v jednotlivých poschodiach prespať a užívať si tak nielen západ, ale aj noc a východ nad vrcholy majestátnych bukov. Teším sa, keď sa tam znova o rok vrátime.