Píše sa rok 2007 a pán J. Tomanec z dedinky Morkůvky na južnej Morave nachádza pri záhradných prácach zvláštny obdĺžnikový kameň.

Predmet mu padne do oka – má akési ryhy a zárezy a nezvyčajne pravidelný tvar. Dlho ho potom používa ako súčasť základov stodoly, ale nakoniec ho odovzdá miestnym archeológom.

Čo nasledovalo, boli roky výskumu. Prebehla analýza, identifikácia, interpretácia a vedecká publikácia. Výsledok však stál za to dlhé čakanie.

Nájdený kameň totiž nie je len taký obyčajný kameň. Je to takmer dokonale zachovaná odlievacia forma na bronzové hroty kopijí, ktorá má okolo 3 400 rokov. Ide o jeden z najvzácnejších artefaktov svojho druhu, aké boli kedy objavené v strednej Európe.

Výskum viedol archeológ Milan Salaš z Moravského zemského múzea v Brne a geológ Antonín Přichystal z Masarykovej univerzity. Ich závery prekvapili aj odborníkov.

Ako to fungovalo

Forma meria takmer 23 cm a je vyrobená z ryolitového tufu. Je to sopečná hornina, ktorá sa v tomto type nálezov vyskytuje len zriedkavo.

Ide o polovicu dvojdielnej odlievacej sústavy, avšak druhá časť sa nezachovala. Keď bol artefakt v prevádzke, obe polovice sa k sebe pritisli a zovierali medeným drôtom. Do dutiny medzi nimi sa lial roztavený bronz.

„Je to odlievacia forma, technicky sa nazýva matrica. Vyrábali sa ňou bronzové hroty kopijí,“ vysvetlil Salaš pre Rádio Praha International. „Na deliacej ploche formy je veľmi presne vytvarovaný a dobre zachovaný negatívny odtlačok.“

Výsledkom procesu bol hrot kopije s tuľajkou, čiže dutou bázou, ktorou sa hrot nasadzoval na drevo. Pozdĺžne rebrá pozdĺž čepele dodávali hotovej zbrani pevnosť aj charakteristický vzhľad. Tento typ kopije bol počas neskorej doby bronzovej bežný v celom karpatskom regióne.

Stopy po opakovanom vystavení vysokým teplotám na povrchu formy naznačujú intenzívne používanie. Vedci odhadujú, že z jednej formy mohli byť odliate aj desiatky hrotov kopijí.

Hornina z veľkej diaľky

Petrografická analýza odhalila prekvapivý detail: ryolitový tuf, z ktorého je forma vyrobená, nepochádza z Moravy. Najbližšie sa tento materiál vyskytuje v severnom Maďarsku, prípadne na juhovýchodnom Slovensku.

„Nedokážeme presne určiť miesto vzniku formy, ale jej pôvod je všeobecne zrejmý – severné Maďarsko až juhovýchodné Slovensko,“ uviedol spoluautor štúdie Přichystal.

Forma teda putovala stovky kilometrov, kým sa dostala na Moravu. Pre vedcov je to cenný dôkaz o rozsahu diaľkových kontaktov v dobe bronzovej. Obchod a výmena surovín prebiehali v tomto období naprieč celou strednou Európou.

Mohlo by vás zaujímať

História

6. júna 2026

V hrobe našli 2 300-ročné pivo. Bolo stále tekuté

Kultúry popolnicových polí

Na základe typologického rozboru formy a porovnania s podobnými nálezmi vedci priradili artefakt ku kultúram popolnicových polí. Sú to rozsiahle európske kultúrne spoločenstvá neskorej doby bronzovej, ktoré sa šírili od polovice druhého tisícročia pred naším letopočtom.

Svoj názov dostali podľa pohrebného rituálu. Pri ňom sa spopolnené pozostatky zosnulých ukladali do keramických nádob a zakopávali do zeme.

Väčšina doteraz objavených odlievacích foriem tejto kultúry pochádza z vykopávok sídlisk alebo pohrebísk.

Moravská forma je výnimočná tým, že ide o náhodný nález. Zrejme sa tam dostala presunom zeminy z blízkej bronzovej lokality v nedávnej minulosti. Muselo to byť ešte pred tým, než ju J. Tomanec použil ako stavebný kameň.

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

17. januára 2014

Historické hotely Slovenska v zime

Vojaci s dvoma kopijami

Milan Salaš zasadil nález do širšieho dobového kontextu. Vojaci neskorej doby bronzovej boli podľa neho dobre vyzbrojení. Okrem kopijí mali aj štíty, nožné chrániče a celý arzenál zbraní na boj zblízka aj zďaleka.

„Vojaci pri Tróji mali rovnaké vybavenie,“ poznamenal Salaš s odkazom na Homérove eposy. „Homér dokonca píše, že išli do boja s dvoma kopijami. Jednu si vždy nechávali v zálohe. Keď bojovník hodil kopiju z diaľky, prišiel o ňu – preto mal druhú pripravenú v zálohe.“

Forma z Moravy je teraz súčasťou zbierok Moravského zemského múzea v Brne, kde prešla dôkladnou konzerváciou a digitalizáciou vrátane 3D skenovania.

Pre bežného návštevníka vyzerá ako obyčajný sivý kameň. Ale pre vedcov je oknom do organizovanej, technologicky vyspelejšej spoločnosti, než sme si kedysi mysleli.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock