Ktorá vôňa sa vám páči najviac? Vôňa čerstvo pokosenej trávy, morského vánku, dažďom zmáčanej zeme alebo rannej kávy?

Odpovede na túto otázku sa zdajú byť hlboko osobné, formované spomienkami, kultúrou a každodennými návykmi.

Výskumníci z Karolinska Institutet vo Švédsku a Oxfordskej univerzity sa však rozhodli preskúmať, či za individuálnymi preferenciami existuje aj nejaká hlbšia, univerzálna vrstva.

Výsledok ich štúdie je prekvapivý. Ľudia z rôznych kultúr a prostredí sa vo vnímaní príjemných a nepríjemných vôní zhodujú oveľa viac, než vedci predpokladali. A na vrchole rebríčka najpríjemnejších vôní sedí jedna látka. Je to vanilín, hlavná aromatická zlúčenina vanilky.

235 ľudí, 9 kultúr

Tím pod vedením neurológa Artina Arshamiana otestoval 235 ľudí z deviatich rôznych kultúr naprieč celým svetom. Chcel totiž zahrnúť čo najrozmanitejšie skupiny – od obyvateľov mexických veľkomiest až po izolované poľnohospodárske komunity v Južnej Amerike.

Niektorí účastníci mali predtým len minimálny kontakt so „západnými“ vôňami, čo bolo pre výskum kľúčové.

Každý účastník dostal desať vôní, ktoré ovoniaval v náhodnom poradí. Mal ich zoradiť od najpríjemnejšej po najmenej príjemnú.

Fľaše so vzorkami prevážali terénni vedci aj do odľahlých oblastí, aby získali dáta aj od ľudí so skutočne odlišnou čuchovou históriou.

Výsledky hovorili jasne: vanilín dominoval ako najpríjemnejšia vôňa naprieč všetkými kultúrami. Druhé miesto obsadil etylbutyrát, čo je ovocná vôňa pripomínajúca ananás.

Na opačnom konci škály skončila izovalérová kyselina, teda zlúčenina, ktorá sa nachádza v sójovom mlieku, v syre a jablkovom džúse, ale tvorí aj charakteristický pach spotených nôh.

Kultúra za to nemôže

V odbornej literatúre panoval dlhé roky názor, že čuchové preferencie sú primárne kultúrny jav. Každý národ má predsa nejaké jedlo, ktoré ostatných odstraší: či už je to durian v juhovýchodnej Ázii, fermentovaný sleď v Škandinávii, alebo niektoré druhy syra v Európe.

Arshamianova štúdia to spochybňuje. „Kultúry po celom svete zoraďujú vône podobným spôsobom bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Čuchové preferencie však majú osobnú, nie kultúrnu zložku,“ uviedol Arshamian. „Čuchové preferencie sa tradične považovali za kultúrny jav, ale my teraz dokazujeme, že kultúra s tým má len málo spoločné.“

To neznamená, že všetci ľudia majú rovnaké obľúbené vône – osobné preferencie pretrvávajú a sú pravdepodobne výsledkom kombinácie genetiky a individuálnych zážitkov.

Čo sa však zdá byť univerzálne, je základná hierarchia: niektoré vône sú príjemné takmer všetkým, iné takmer nikomu.

Mohlo by vás zaujímať

Človek

13. júla 2026

Myslíte na ex? Tri štvrtiny dospelých to robia, aj keď sa to hanbia priznať

Prečo práve vanilka?

Tu výskumníci navrhujú evolučné vysvetlenie. Vanilín sa prirodzene vyskytuje v mnohých zrelých plodoch a rastlinách. Jeho vôňa tak mohla našim predkom signalizovať prítomnosť sladkej, výživnej a bezpečnej potravy.

Mozog si mohol takýto signál zakódovať ako príjemný a táto predispozícia sa prenášala do ľudskej biológie naprieč tisícročiami a kontinentmi.

Podobný evolučný základ má zrejme aj antipatia k izovalérovej kyseline. Táto zlúčenina sa zvyčajne vyskytuje v pokazených potravinách a organickom odpade. Práve to sú zdroje, ktorým sa mali naši predkovia vyhýbať.

Mohlo by vás zaujímať

História

2. júla 2026

Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?

Nos, ktorý sa vyvíja

Aprílová štúdia z roku 2026 pridáva ďalší rozmer. Výskumníci zo šanghajskej Fudan University zistili, že gény pre čuchové receptory sa u rôznych ľudských populácií vyvíjali odlišne v závislosti od životného štýlu a stravy.

U skupín, ktoré žili v dažďových pralesoch, bola vyššia pravdepodobnosť, že budú mať gény zodpovedné za vnímanie zemitých, ovocných a bylinných vôní. Práve tie sú typické pre zrelé jedlé rastliny.

Čuch teda nie je statický zmysel, ale výsledok dlhého evolučného dialógu medzi organizmom a jeho prostredím.

Niektoré preferencie sa hlboko zakódovali do biológie a kultúra ich ovplyvňuje len povrchne. Iné naopak formuje každodenná skúsenosť.

Vanilka na vrchole rebríčka príjemnosti nie je náhoda. Je to vôňa minulosti, ktorú zdieľame všetci.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock