Všetci vedia, že slnečná sústava má osem planét. Napriek tomu sa ukazuje, že v počiatkoch slnečnej sústavy mohlo byť planét okolo Slnka viac. A jeden vzácny meteorit, ktorý sa našiel v piesku Sahary, o tom prináša prvý priamy dôkaz. Táto planéta skutočne existovala – a potom bola zničená.

Meteorit, ktorý nemal odkiaľ pochádzať

Kameň so označením NWA 12774 objavili ešte v roku 2019. Patrí do skupiny takzvaných angritov. Ide o jednu z najstarších známych vulkanických hornín v slnečnej sústave. Vznikli len niekoľko miliónov rokov po jej vzniku, teda zhruba pred 4,56 miliardy rokov.

Angrity sú mimoriadne vzácne. Na Zemi máme katalogizovaných okolo 80 000 meteoritov, ale angritov je z nich len 68.

To, čo robí z angritov také záhadné skaly, je ich chemické zloženie. Na rozdiel od hornín zo Zeme, z Marsu či Mesiaca obsahujú veľmi málo oxidu kremičitého. To je však zlúčenina, ktorá je základnou zložkou prakticky každej skalnatej planéty.

Práve preto vedci dlhodobo predpokladali, že angrity pochádzajú z malých asteroidov s polomerom do 200 kilometrov. Angrit NWA 12774 tento predpoklad spochybnil.

Tlak, aký asteroid vytvoriť nedokáže

Tím vedcov na čele s Aaronom Bellom z Coloradskej univerzity sa pri analýze meteoritu zameral na prítomnosť klinopyroxénu. Ide o minerál, ktorý sa bežne vyskytuje v zemskej kôre a plášti.

V meteorite NWA 12774 bol tento minerál nezvyčajne bohatý na hliník, čo je spoľahlivý ukazovateľ toho, že minerál vznikol pod enormným tlakom hlboko vo vnútri veľkého telesa.

Výsledky modelovania boli prekvapivé. Klinopyroxén bohatý na hliník mohol vzniknúť len pri tlaku najmenej 17,5 kilobaru.

Pre porovnanie: tlak na dne Mariánskej priekopy, najhlbšieho miesta na Zemi, dosahuje len asi 1 kilobar. Taký tlak v malom asteroide jednoducho nemôže existovať.

Ďalšia stopa spočívala v samotnej štruktúre kryštálov. Zachovali si ostré hrany a jemné chemické vzory, ktoré by sa zotreli, ak by minerál vznikol hlboko pod povrchom.

To naznačuje, že sa tvoril v relatívne plytších vrstvách telesa. A ak bol povrch na dosah, jeho materský objekt musel byť oveľa väčší, než sa predpokladalo.

Planéta ako Mars

Na základe týchto zistení vedci odhadli, že meteorit NWA 12774 pochádza z protoplanéty s polomerom 1 000 až 3 300 kilometrov. Horná hranica zodpovedá veľkosti Marsu, dolná priemeru Mesiaca.

Išlo by o prvý priamy dôkaz, že v ranom období slnečnej sústavy tu existovalo teleso tejto veľkosti, o ktorom sme doposiaľ nič nevedeli.

„Je neuveriteľné pomyslieť si, že kedysi existoval objekt týchto rozmerov,“ uviedol Bell. „A pritom o ňom vieme len vďaka tomu, že niekoľko jeho úlomkov náhodou dopadlo na Zem. Tieto meteority tým zachovali dôkazy o úplne inej ceste, akou sa môže uberať vývoj planét.“

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

29. apríla 2026

Rover objavil na Marse „dračie šupiny“. Vedci tušia, čo to znamená

Čo sa stalo s protoplanétou?

Osud záhadného telesa zostáva nejasný. Najpravdepodobnejšou hypotézou je katastrofická zrážka s iným kozmickým telesom, ktorá ho roztrieštila na kúsky. Časť z nich sa potom mohla stať stavebným materiálom pre iné planéty vrátane Zeme.

„Materiály, z ktorých sa skladal rodičovský objekt angritov, sa zásadne líšia od zloženia Zeme a Marsu,“ zdôraznil Bell. „Poukazuje to na odlišnú a samostatnú vývojovú cestu v ranej fáze slnečnej sústave.“

Geochemik Francois Tissot z Kalifornského technologického inštitútu, ktorý sa na výskume nepodieľal, ocenil rýchlosť, s akou protoplanéta vznikla.

Podľa jeho slov už štyri milióny rokov po vzniku slnečnej sústavy existovali telesá veľkosti Mesiaca. To je mimoriadne rýchly vývojový časový rámec.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

28. júna 2026

Tieto dve supermasívne čierne diery sa zrazia už o sto rokov

Meteority ako knižnica

Záver, ku ktorému výskum smeruje, je zároveň výzva pre budúcnosť planetárnej vedy. Aaron Bell upozornil, že v zbierkach po celom svete ležia meteority, ktoré sa ešte dôkladne nestihli preskúmať. Niektoré z nich môžu skrývať podobné prekvapenia.

„S najväčšou pravdepodobnosťou existovalo viac takýchto protoplanét, o ktorých nevieme nič,“ povedal.

Slnečná sústava, ako je poznáme dnes, nevyzerá ako na svojom začiatku. Meteorit NWA 12774 je toho tichým, no presvedčivým svedkom.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock