Dá sa rodiť vo vesmíre?
Ľudstvo plánuje dlhodobé misie smerujúce na Mars a trvalé základne na Mesiaci. Dá sa však vo vesmíre počať a porodiť dieťa?
Najslávnejšia zbraň praveku možno neexistovala. Čím sa teda lovili mamuty?
Archeológovia dlho predpokladali, že lovci používali na lov mamutov vrhač oštepov. Nová štúdia tvrdí, že je to nemožné.
Kultúra Clovis patrí k najznámejším kapitolám praveku. Boli to ľudia, ktorí žili na území dnešnej Severnej Ameriky pred zhruba 13 000 rokmi a zanechali po sebe desaťtisíce charakteristicky tvarovaných kamenných hrotov, tzv. hrotov Clovis.
Objavené boli na niekoľkých náleziskách, kde sa vyskytovali spolu s kosťami mamutov a ďalšej megafauny.
Na základe toho archeológovia celé desaťročia predpokladali, že lovci používali na lov zvierat vrhač oštepov, tzv. atlatl. Ide o mechanické zariadenie, ktoré v podstate predlžovalo ruku a umožňovalo vrhnúť oštep s enormnou silou a dosahom.
Nová štúdia tento predpoklad spochybňuje zásadným spôsobom. Podľa jej záverov sa vrhač oštepov objavil v Amerike až celých 4 000 rokov po zániku kultúry Clovis. Čím teda ľudia naozaj lovili mamuty?
Zbraň, ktorú nikdy nenašli
Problém s predpokladom, že ľudia lovili mamuty atlatlom, bol vždy rovnaký: nikto nikdy nenašiel zachovaný vrhač oštepov z obdobia kultúry Clovis.
Archeológovia to vysvetľovali tým, že drevené predmety sa v zemi po tisícročiach jednoducho nezachovávajú. A to je aj pravda. Ale nová štúdia vedcov pod vedením profesora Metina Erena z Kentskej štátnej univerzity pristúpila k problému štatisticky.
Vedci zostavili pravdepodobnostný model, ktorý predpovedal, kedy sa atlatl musel objaviť v Severnej Amerike na základe dochovaných dôkazov z neskorších období.
Výsledok bol jednoznačný: najskoršia predpovedaná prítomnosť vrhača oštepov sa odhaduje na zhruba 10 000 rokov pred súčasnosťou. To je medián ich štatistického odhadu.
Kultúra Clovis však existovala pred 13 000 až 12 800 rokmi. Medzi jej zánikom a predpokladaným nástupom vrhača oštepov je teda priepasť 4 000 rokov.
„Okrem toho, že sme vrhač oštepov z tohto obdobia nikdy nenašli, naše štatistické výsledky ukazujú, že medzi zánikom kultúry Clovis a najskorším predpovedaným výskytom atlatlu uplynulo štyritisíc rokov. To ani zďaleka nesedí,“ hovorí Metin Eren.
Hroty, ktoré možno nelietali
Otáznik nad zbraňami kultúry Clovis nie je nový. Už predchádzajúce výskumy spochybňovali, či sú hroty Clovis vôbec vhodné na prienik cez hrubú kožu mamuta.
Jeden z vplyvných experimentov ukázal, že maximálna hĺbka preniknuia hrotu do napodobiny mamutieho tela je len okolo 28 cm. To väčšina expertov nepovažuje za dosť, aby to spoľahlivo usmrtilo alebo smrteľne zranilo zviera vážiace niekoľko ton.
Zároveň platí, že napriek nálezom viac ako 10 000 hrotov Clovis v Severnej Amerike sa ani jeden nenašiel zarazený do kosti lovnej zveri. Táto skutočnosť otvára otázku, či hroty slúžili primárne na lov alebo skôr na iné účely, napríklad na sekanie a opracovanie tiel ulovených, prípadne uhynutých zvierat.
Mohlo by vás zaujímať
Čo vás čaká v najnovšej Pravdivej histórii?
Kopija namiesto oštepu?
Ale ak nie atlatl, čím teda ľudia zabíjali mamuty? Jedna z alternatívnych hypotéz, ktorú v roku 2024 predložil tím z Kalifornskej univerzity na čele so Scottom Byramom, navrhuje, že lovci kultúry Clovis používali kopiju. Bola to dlhá, ťažká zbraň s kamenným hrotom, ktorú lovec zapichol do zeme a čakal, kým sa doň bežiaca zver nabodne sama vlastnou silou.
Výhodou takéhoto riešenia je fyzika. Energia útočiaceho mamuta je neporovnateľne väčšia než sila ľudskej ruky pri hode oštepom.
„Druh energie, akú dokáže vyvinúť ľudská ruka, sa v ničom nevyrovná energii útočiaceho zvieraťa,“ vysvetlil spoluautor štúdie Jun Sunseri.
Vedci teda vyrobili repliky hrotov Clovis, nasadili ich na dlhé drevené násady a testovali ich pevnosť pod tlakom. Výsledky ukázali, že konštrukcia by bola dostatočne odolná.
Mohlo by vás zaujímať
Predposledná Pravdivá história tohto roka opäť prináša pestrú paletu tém
Záhada bez rozuzlenia
Navrhované alternatívy lovu boli: lov kopijou, oštepom vrhnutým rukou, lov taktikou sledovania zraneného zvieraťa alebo dokonca príležitostné mrchožrútstvo. Ani jedna z nich sa však definitívne nepotvrdila.
Pozoruhodné na situácii je to, že ide o jednu z najpreskúmanejších kultúr v dejinách americkej archeológie, ale základná otázka – čím títo ľudia lovili – zostáva otvorená.
Profesor Vance Holliday z Arizonskej univerzity, jeden z popredných znalcov kultúry Clovis, to vyjadril jasne: „Nálezy hrotov Clovis v blízkosti kostí mamutov mohli rovnako dobre pochádzať z opracovania tiel zvierat, ktoré uhynuli z iných príčin. Žiadne nálezisko totiž neposkytuje nepochybný dôkaz o aktívnom love.“
Lovci, ktorí žili na konci ľadovej doby a možno prispeli k vyhynutiu severoamerickej megafauny, zanechali po sebe tisíce kamenných hrotov a takmer žiadne odpovede. Archeológia ich skúma desaťročia a čím dlhšie to robí, tým viac otázok otvára.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
