Zatiaľ čo príroda vybavila cicavce ostrými zubami a pazúrmi, ľudia sú v porovnaní s nimi prekvapivo bezbranní. Ešte aj zápasenie s niečím takým malým, ako je naštvaná fretka, môže byť pre človeka poriadnou výzvou.

My to však kompenzujeme výkonným mozgom a schopnosťou používať nástroje a dominantným tvorom na planéte sme sa stali hneď po tom, ako sme sa dostali z Afriky. Ak sa však postavíme tvárou v tvár naštvanému predátorovi, sme mu prakticky úplne vydaní na milosť. Rozpínavosť ľudskej populácie poslala najnebezpečnejšie zvieratá buď na smrť, alebo ich vytlačila poriadne ďaleko do divočiny. Niektoré z nich však stále existujú a pri strete s nimi môžu byť následky smrteľné.

Vezmime si napríklad také medvede. Fatálne útoky sa zvyknú prihodiť, keď sa medvede nachádzajú vo svojom teritóriu alebo keď putujú do miest, kde hľadajú zvyšky potravín. Väčšinu úmrtí po útoku medveďa tvoria nešťastní zablúdení turisti, no napríklad polárne medvede vytláča k ľudským obydliam aj úbytok morského ľadu v polárnych regiónoch.

Medvede sú nebezpečné, pretože okrem streľby nemáme takmer žiadnu obranu proti ich 13 cm dlhým pazúrom a 5 cm dlhým zubom. Medveď dokáže utekať rýchlejšie ako my, dokáže sa šplhať a človeka zacíti až do vzdialenosti 32 km. To všetko znamená, že ak sa medveď rozhodne dať si vás k obedu, neexistuje veľa možností, ako pred týmto osudom utiecť. Najlepšou radou je zrejme hrať mŕtveho.

VZHĽAD MÔŽE KLAMAŤ

Nie každý nebezpečný živočích však vyzerá, že jediné, čo chce, je zjesť naše vnútornosti. Hrochy sú napríklad zodpovedné za viac úmrtí v Afrike ako krokodíly, levy alebo dokonca mamba čierna.

Napriek svojmu zavalitému telu dokážu hrochy bez problémov predbehnúť ľudí, sú tiež rýchli plavci a majú kly a žiletkovo tvarované zuby. Aj keď vyzerajú pokojne, keď odpočívajú, môže ich agresia narásť bez zjavného dôvodu a ľudí sa veru neboja. Odhaduje sa, že v Afrike hrochy ročne zabijú až 2 900 ľudí.

NA VEĽKOSTI NEZÁLEŽÍ

Všetci poznáme obrázok, ako žralok modrý (ľudovo označovaný ako veľký biely žralok) naháňa s otvorenými čeľusťami tuleňa. Avšak sú to skôr malí obyvatelia tejto planéty, ktorí sú najsmrteľnejší. Menšie tvory zvyknú byť najviac jedovaté a mnoho z týchto smrtiacich zabijakov žije v oceánoch.

Napríklad modrá prstencová chobotnica je maličká, no jej jed obsahuje tetrodotoxín – neurotoxín, ktorý je dostatočne silný na to, aby človeka zabil, a na ktorý neexistuje žiadny protijed. Tetrodotoxín používajú napríklad aj štvorzubec a žaby pralesničky. Tento neurotoxín funguje tak, že zablokuje kanály sodíka v tele, čo spôsobí paralýzu a zlyhanie dýchania a v priebehu niekoľkých minút vedie k zástave srdca.

Potom je tu najsmrteľnejší morský tvor – medúza. Kým žralok usmrtí iba jedného až dvoch ľudí ročne, medúza ich má na svedomí každý rok 15 až 30. Ak máte dostatočne veľkú smolu, aby vás zasiahlo žihadlo medúzy štvorhranky, môže to mať fatálne následky a je to aj neznesiteľne bolestivé. Uštipnutie je také silné, že mnoho ľudí upadne do šoku a utopí sa.

Ak by sme však mali vybrať najsmrteľnejšieho tvora na planéte len na základe počtu ľudských obetí, tak by to bezpochyby vyhral skromný komár. Pre jeho schopnosť roznášať choroby, najmä maláriu, je tento malý hmyz zodpovedný za dva až tri milióny ľudských úmrtí ročne, pričom maláriou dokáže nakaziť každý rok neuveriteľných 700 miliónov ľudí.

Pre väčšinu z nás sú strety s nebezpečnými zvieratami viac ako zriedkavé, ale naši pravekí predkovia sa s desivými zvieratami stretávali bežne – ohrozovali ich jaskynné medvede, pravlky i šabľozubé tigre. V dôsledku zmeny klímy a expanzie ľudskej populácie prišla Zem o množstvo impozantných a smrteľných druhov, s ktorými sme zdieľali túto planétu. Stále ich však niekoľko zostáva a príležitostne sa
s nimi aj stretneme – a občas aj s katastrofickými následkami.

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock