Jazyk sa považuje za jednu z najdôležitejších vlastností, ktorá odlišuje Homo sapiens od ostatných živočíchov. Nová štúdia vedcov z Iowskej univerzity však naznačuje, že genetické predpoklady pre reč sú oveľa staršie, než vedci predpokladali – a pravdepodobne ich mali aj neandertálci.

Skrytý regulátor reči

V roku 2001 vedci objavili gén FOXP2, ktorý sa spája so vzácnou rečovou poruchou v jednej rodine. Vedci sa istý čas sa domnievali, že práve tento gén je kľúčom k evolúcii ľudského jazyka.

Od tej doby sa však obraz trochu skomplikoval: FOXP2 sám osebe jazyk nevysvetľuje. Rozhodujúcu úlohu musí hrať niečo iné.

Nová štúdia priniesla odpoveď: kľúčom nie sú samotné gény, ale regulačné oblasti genómu, ktoré majú skratku HAQERs. Tieto oblasti fungujú ako „ovládač hlasitosti“ génov. FOXP2 je potom jedna z rúk, ktorá s týmto ovládačom narába.

Výskumníci analyzovali genómy 350 detí zo štátu Iowa, ktoré absolvovali 17 testov jazykových schopností. Regulačné oblasti HAQERs predstavujú menej ako desatinu percenta celého genómu. Napriek tomu však majú na jazykové schopnosti zhruba 200-násobne väčší vplyv ako akákoľvek iná oblasť DNA.

„Vidíme, ako veľmi malá časť genómu môže mať neúmerne veľký vplyv. A to nielen na to, čím sme boli ako druh, ale aj na to, čím sme ako jedinci,“ uviedol vedúci štúdie Jacob Michaelson.

Mohlo by vás zaujímať

História

2. júla 2026

Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?

Neandertálci mali rovnaké „hardvérové vybavenie“

Výskumníci zistili, že tieto regulačné oblasti sa vyvinuli ešte pred rozdelením na moderných ľudí a neandertálcov. Objavili tiež, že neandertálci ich mali dokonca v o niečo výraznejšej forme ako my dnes.

Podľa Michaelsona to znamená, že ľudia mali „hardvér“ na jazyk skôr, ako sme predpokladali. Keď sa to skombinuje s archeologickými dôkazmi o kultúre a sociálnych štruktúrach neandertálcov, silno to naznačuje, že aj oni mali nejakú formu komunikácie.

Mohlo by vás zaujímať

Človek

20. júna 2026

Osamelosť sa dá liečiť. Čo treba robiť?

Evolučný kompromis

Prečo sa však tieto oblasti ďalej nevyvíjali? Michaelsonov tím to vysvetľuje javom, ktorý sa nazýva balansujúca selekcia. Regulačné oblasti HAQERs podporujú vývin mozgu plodu spôsobom, ktorý zároveň zväčšuje lebku.

Pred modernou medicínou existoval jasný strop – príliš veľká hlava novorodenca ohrozovala pri pôrode život matky aj dieťaťa.

„Myslíme si, že raní ľudia vyčerpali túto cestu rozvoja mozgu pre jazyk pomerne skoro a zostali na rovnakej úrovni. Avšak iné genetické aspekty, ktoré zvyšujú inteligenciu, pokračovali v evolúcii,“ uzavrel Michaelson.

Schopnosť hovoriť tak nie je výsada moderného človeka ani sa neobjavila náhle. Jej korene siahajú hlbšie do dejín života na Zemi – možno oveľa hlbšie, než sme si kedy vedeli predstaviť.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock