Najkrajšia železničná trať na Slovensku? Z Horehronia na Spiš

Keď sa povie Šumiac, každému sa vybaví obec v okrese Brezno ležiaca v údolí Hrona, nad ktorou sa týči po Kriváni asi najznámejší vrch Slovenska – Kráľova hoľa.

Naprieč úžasnou prírodou tejto lokality prechádza aj železničná trať číslo 173 a úsek medzi Červenou Skalou na Horehroní a Margecanmi na Spiši patrí k najkrajším výletom vlakom v našej krajine.

Trať bola vybudovaná v 30. rokoch 20. storočia za účelom napojenia Košicko-bohumínskej železnice na železničný uzol Zvolen.

Na vlak teda môžete nastúpiť už v Banskej Bystrici a s lyžami alebo s turistickým batohom sa vydať na výlet za poznaním krásnych „bohom zabudnutých“ kútov Slovenska alebo za športovým vyžitím.

Môže vás zaujímať:

Ako prežiť lavínu

Polomské Očko

Prvou zastávkou na našom výlete, nachádzajúcou sa na trati 172 Banská Bystrica – Červená Skala, bolo lyžiarske stredisko Polomka – Bučník, ktoré nás veľmi príjemne prekvapilo.

Viac ako priateľské ceny permanentiek, perfektne upravený svah, kryté miesta na oddych a novinka na kopci, kde vystúpite z vleku – vyhliadková veža Polomské očko. Je vysoká 30 metrov a pri výstupe na vrchol s kruhovým výhľadom sme v lyžiarkach zdolali 150 schodov.

Dediny Bacúch, Polomku, Hámor, Závadku nad Hronom, Heľpu a okolité kopce sme mali ako na dlani. V lete sa môžete z Polomky vydať po zelenej značke na Fabovu hoľu a po červenej zísť do salaša v obci Zbojská, z ktorej ide vlak späť do Brezna.

Môže vás zaujímať:

Kvíz: Ako dobre ovládate zásady zimného behu?

Stredisko Telgárt

Ak si chcete zalyžovať v lyžiarskom stredisku Telgárt, vystúpte na vlakovej zastávke Telgárt Penzión, tesne pri tuneli unikátnej Telgártskej slučky.

Lyžiarske stredisko prívetivé k začiatočníkom aj pokročilým (majú tu aj jednu čiernu zjazdovku) uvidíte hneď oproti ceste. Výhodné ceny, rodinné permanentky, lyžiarska škola aj škôlka a mnohé ďalšie služby naznačujú, že stredisko sa každoročne posúva vpred.

Lyžovačka je naozaj veľmi dobrá a v stredisku je aj novootvorená reštaurácia – príjemná koliba, kde si môžete dať obed, kávu aj kvalitné čapované lokálne pivo Predná hora. Veríme, že podnik časom vymení plastové poháre, taniere a príbory za „naozajstné“, aby si návštevník vychutnal jedlo a nápoje ešte viac, ako sa na poctivú kolibu patrí.

Len kúsok od strediska, presnejšie 40 minút peši, je prameň rieky Hron. Táto prechádzka vedie popri Chmarošskom viadukte a najmä v lete je príjemným spestrením pobytu v lokalite, rovnako ako výlet vlakom do Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Ak nevystúpite pri jaskyni, vlakom sa ďalej preveziete cez krásnu Stratenskú dolinu až k vodnej nádrži Palcmanská Maša, kde ide železničná trať priamo „po“ hladine nádrže cez železničný násyp. Vskutku unikátny výlet.

Môže vás zaujímať:

Zima v Žilinskom kraji

Kráľova hoľa

Najnavštevovanejší vrch Nízkych Tatier Kráľova hoľa je opradená povesťami a ospevovaná básnikmi. Zelený strom na jej vrchole síce nenájdete, zato tam od roku 1960 stojí vysielač, v budove ktorého je, našťastie, pre turistov núdzové útočisko.

Na Kráľovu hoľu vedie zo Šumiaca horská cesta, ktorá je dokonca značená ako cyklotrasa, v zime vhodná aj pre skialpinistov a peších turistov. V obci Šumiac otvorilo Pohostinstvo pod Úbočou v spolupráci s Ride požičovňu elektrobikov. Zopár cyklistov sme na výlete dokonca stretli.

Rekonštrukciou starej garáže slúžiacej obsluhe vysielača na vrchole vznikla Horská chata pod Kráľovou hoľou, nachádzajúca sa na pol ceste zo Šumiaca, na križovatke modro označeného chodníka a cyklotrasy vedúcej na Kráľovu hoľu.

V čase našej návštevy – na Tri krále – chata praskala vo švíkoch a družná debata s členmi „klubu turistických bláznov“ bola popri čaji a polievke príjemným spestrením výletu. Nebol to jediný klub, ktorý v tento deň organizoval symbolický výstup na toto už pre turistov „pútnické“ miesto.

Dole sme lyžovali so západom slnka a na rozdiel od fujavice na vrchole bol pohľad na ružovofialové zore až dojímavý, pretože krásam slovenských hôr sa jednoducho nič na svete nevyrovná.

Tip na dopravné spojenie:

Vystúpte z vlaku na zastávke Červená Skala a prestúpte na autobus, ktorý vás vyvezie do obce Šumiac pred obecný úrad. Tu sa začína výstup na Kráľovu hoľu, z ktorej môžete pre zmenu zostúpiť do Telgártu, kde nastúpite na vlak a odveziete sa domov.

Môže vás zaujímať:

Udržte si na bicykli nohy v teple

Prečo je trať taká unikátna?

Výstavba i samotné plánovanie železničného úseku Červená Skala – Margecany prebiehali dlhé roky najmä pre náročný terén, ktorý bolo potrebné prekonať.

Hoci bolo mnoho nápadov, zvíťazila alternatíva s unikátnou Telgártskou slučkou, ktorej názov odzrkadľuje samotný tvar trate – vyzerá ako špirálová slučka dlhá 2,3 km s prevýšením 31 metrov. V nej sa nachádza Tunel Kornela Stodolu, ktorý má 1 240 metrov a je najdlhší z deviatich tunelov, ktoré sa nachádzajú na trati.

Tesne pred vstupom do Telgártskej slučky v smere z Margecian trať prechádza Chmarošským viaduktom. Je postavený z 5 420 m³ kameňa, dlhý 113,6 metra, 18 metrov vysoký a tvorený deviatimi kamennými oblúkmi. Na stavbe železnice pracovalo 9 000 robotníkov. Začala sa 31. mája 1931 a celú trať Červená Skala – Margecany odovzdali do prevádzky 26. júla 1936.

Okrem Telgártskej slučky a viaduktu dopĺňa Chmarošskú trasu aj ďalších 9 tunelov, 281 mostových objektov, 60 cestných nadjazdov.

Odkiaľ a o koľkej?

Na cestu do Polomky, Červenej Skaly, Telgártu a ostatných destinácií na trati je možné využiť vlak, ktorý spája Banskú Bystricu a Margecany.

V smere z Banskej Bystrice idú dopoludnia vlaky RR 821 v pracovné dni a RR 825 cez víkendy a sviatky. V opačnom smere z Margecian je možné využiť vlak RR 820. Na cestu domov je možné využiť vlak RR 822 v smere do Banskej Bystrice a do Margecian vlak RR 823.

Keďže idú každý deň len dva vlaky z každého smeru – jeden ráno na dovoz a jeden poobede na odvoz cestujúcich – zjednodušený cestovný poriadok týchto vlakov je nasledovný:

Bližšie informácie ohľadne cestovania vlakom vrátane cestovania na trati Banská Bystrica – Margecany nájdete
na www.zssk.sk.

Môže vás zaujímať:

HYBAJ NA BEŽKY do kraja Za horami, za dolami

Text: Ivana Budajová
Foto: Miro Pochyba