Oddych je potrebný, doprajte si ho bez výčitiek svedomia
Ani vám nenapadne si v nedeľu poobede len tak sadnúť, vyložiť si nohy a nič nerobiť? Je to veľká chyba a stavíme sa, že vášmu partnerovi to napadn
Ako kravy menia svet
Na našej planéte žije momentálne viac ako miliarda kusov hovädzieho dobytka. Len málo zvierat malo taký veľký vplyv na ľudí, vývoj ľudskej spoločnosti aj na klimatickú zmenu Zeme ako kravy a býky.
Kravy a býky nás zásobujú rôznymi živočíšnymi produktmi už celé tisícročia a sú pre nás užitočnejšie ako akékoľvek iné chovné zvieratá. S ich produktmi sa stretávame každý deň – či už jeme na obed hovädzie mäso, pijeme kávu s mliekom, alebo nosíme koženú bundu.
Rôzne druhy hovädzieho dobytka sú rozšírené po celom svete a chovajú sa v obrovských počtoch, pričom si vyvíjajú svoje vlastné unikátne črty, aby tak zapadli do prostredia, v ktorom žijú, a nakŕmili celosvetovú populáciu. Ich úžasná univerzálnosť z nich robí tradičnú súčasť nášho jedálneho lístka, pričom hovädzie mäso tvorí až 24 percent celkovej spotreby mäsa na svete.
Zaujímavosti
- Predkom tura domáceho bol pratur. Žil na väčšine územia Európy a Stredného východu a v kohútiku meral až dva metre.
- Kravy a býky sa chovajú takmer na celom svete. Momentálne existuje viac ako 800 rozličných plemien hovädzieho dobytka.
- Priemerný býk váži 750 kg, ale jeho presná váha závisí od druhu. Váha všetkých kusov hovädzieho dobytka na svete presahuje váhu celej ľudskej populácie.
- Vykastrovaného býka nazývame vôl. Samica tura domáceho je krava, samica, ktorá ešte nerodila, jalovica. Mláďa tura je teľa.
Mohlo by vás zaujímať
Ste skôr za boby alebo klzák? Poradíme vám, čo je pre vás vhodnejšie
Chov hovädzieho dobytka v číslach
- 30 % Takmer tretina zemského povrchu sa využíva na chov dobytka.
- 95 % Väčšinu metánu, ktorý dnes vstupuje do atmosféry, produkuje dobytok.
- 230 litrov Hlavný žalúdok kravy dokáže poňať zhruba rovnaké množstvo potravy ako plná vaňa.
- 11 miliárd kg Toto obrovské množstvo mäsa bolo v roku 2009 vyprodukované iba v samotných USA.
- 340 miliónov ton Vypúšťanie 3,4 percenta svetových uhlíkových emisií spôsobuje odlesňovanie na účely chovu dobytka.
- 70 – 120 kg Jediná krava vylúči ročne do atmosféry obrovské množstvo metánu.
- 8 – 12 hodín Kravy strávia polovicu dňa spásaním trávy.
Mohlo by vás zaujímať
Prvá adresa v Tirolsku: Hotel Theresa
Od krajiny ku krajine…
Prístupy k chovu hovädzieho dobytka sa výrazne líšia v závislosti od oblasti či krajiny, kde sa chová, ale rovnako aj od podmienok, v akých dobytok žije. Napríklad India je najväčší výrobca a spotrebiteľ mliečnych výrobkov na svete a zároveň je domovom miliónov posvätných, nedotknuteľných kráv. Tie sa voľne premávajú po uliciach v subtropických teplotách a zásobujú ľudí mliekom.
Oproti tomu v Rusku sú zimy také dlhé a tuhé, že niektoré ruské mliečne farmy zabezpečujú pre svoj dobytok špecifické technologické vychytávky – kravy žijúce na jednej z ruských fariem nosia na hlavách prístroje zobrazujúce virtuálnu realitu, ktorá im premieta scény zo šťavnatých pastvín zaliatych slnečnými lúčmi. Táto moskovská farma si osvojila takúto metódu po tom, ako výskum ukázal spojenie medzi emocionálnou skúsenosťou kráv a kvalitou ich mliečnych produktov.
Živočíšne poľnohospodárstvo prešlo v priebehu histórie dlhým vývojom – a to platí obzvlášť pre hovädzí dobytok. Množstvo dobytka, ktoré vidíme na farmách, je dnes výsledkom tisícov rokov chovu a kríženia.
Dnešný dobytok vzišiel z pôvodnej skupiny iba 80 zvierat a tento drastický nárast populácie začal v priebehu času nevyhnutne vplývať na okolie a životné prostredie. Avšak v dobrom či zlom?
Medzi environmentálne dôsledky chovu kráv patrí napríklad škodlivé pôsobenie na ozónovú vrstvu, pretože miliarda kráv vylučuje do atmosféry tráviace plyny, ale mení sa tiež krajina naokolo a postupne sa odstraňujú stromy, aby sa vytvorili oblasti vhodné na chov dobytka.
Chov hovädzieho dobytka vytvára životný príjem miliónom farmárov, aj keď mnohí sa už snažia o udržateľné farmárčenie. Exkrementy, užitočný vedľajší produkt chovu dobytka, sa dajú použiť ako hnojivo, na nápravu pôdy a dokonca aj na stavbu jednoduchých prístreškov. Majú veľké množstvo živín a poskytujú veľa energie, a tak ho mnohé farmy hojne využívajú ako obnoviteľný zdroj.
Nedávno sa chov dobytka dostal pod vlnu kritiky, akú sme tu doteraz nevideli, pretože ľudia sa zamýšľajú nad tým, aký veľký dopad má takéto poľnohospodárstvo na klimatickú zmenu a ako výrazne prispieva k množstvu skleníkových plynov v atmosfére. Avšak s tým, že sa zväčšuje ľudská populácia, rastie aj produkcia potravín, ktoré sú potrebné na nasýtenie tejto populácie. Odborníci zameraní na životné prostredie preto pokračujú v analýze dopadov našich potravinových zdrojov na životné prostredie a práve živočíšne poľnohospodárstvo je jednou z oblastí, na ktorú sa sústreďujú najväčšmi.
Mohlo by vás zaujímať
Ako prežiť lavínu
Krava, priateľ človeka
Hovädzí dobytok patril medzi prvé zvieratá, ktoré ľudstvo domestikovalo – ľudské skúsenosti s kravami a býkmi sa dajú odsledovať až do starovekých čias.
Za posledných 10 500 rokov ľudstvo zdomácnilo päť divých druhov hovädzieho dobytka, ale rané kravy sa od tých dnešných výrazne líšili.
V súčasnosti vyhynuté aurochy boli oveľa vyššie ako kravy, ktoré by sme dnes našli na našich farmách, a mali masívne dlhé rohy. Tieto zvieratá patrili medzi najväčšie bylinožravce Európy a dorastali až do výšky 1,8 metra – boli teda výrazne vyššie ako dnešné plemená, ktoré môžu mať v priemere zhruba 1,6 metra.
Dôkazy o tom, aký bol hovädzí dobytok pre našich raných predkov dôležitý, sa dajú nájsť už na jaskynných maľbách, na ktorých sú jasne zobrazené staroveké kravy a býky aj záujem ľudí o ich chov.
Ak preskúmame históriu domestikácie hovädzieho dobytka, vďaka výskytu rôznych druhov v rozličných prostrediach sa dá rýchlo určiť, kde táto domestikácia prebiehala. V oblastiach, kde sa domestikácia začala, ako napríklad v Indii a Európe, žije dnes zvyčajne väčšie množstvo druhov dobytka. Na miestach, kam bol hovädzí dobytok dovezený už po jeho domestikácii, je zasa diverzita dobytka obmedzená, pretože kríženie sa odohralo už v rámci domestikovaného dobytka.
Mohlo by vás zaujímať
ČSOB zimná séria 2020/2021 – Mikulášska edícia s historickým účastníckym maximom
Ako kravy vplývajú na životné prostredie?
Od ich prirodzenej biológie až po ľuďmi postavené príbytky – hovädzie farmy zanechávajú na životnom prostredí výrazný odtlačok.
Odpad vo vode
Okrem toho, že hovädzí dobytok vypúšťa z tela metán, aj kravské výkaly výrazne vplývajú na životné prostredie. Tieto exkrementy sa často používajú ako hnojivo, ktoré dážď zanesie až do riek a jazier.
Hnoj obsahuje vysoké množstvo fosforu a dusíka a farbu vody môže zmeniť na zelenú, pretože podporuje rast rias. Potom sa často vytvoria rôzne toxíny, čo zničí zdroje pitnej vody.
Viacero oddelení
Žalúdky kráv a býkov sú rozdelené na viacero častí, čo im umožňuje vytvárať viac plynov, ako dokáže väčšina iných zvierat.
Plynaté spásanie
Keď krava trávi svoju potravu, v jej vnútri sa vytvára veľké množstvo metánu. Keď sa tento plyn uvoľní, prejde priamo do atmosféry. Metán je síce menej rozšírený skleníkový plyn ako oxid uhličitý, ale teplo zachytáva oveľa efektívnejšie, čím výrazne prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Spracovanie mlieka
Kravské mlieko sa tepelne spracúva, aby sa v ňom zničili baktérie a bolo bezpečné na pitie. Výskumy ukazujú, že na spracovanie mlieka z jednej kravy je potrebných sedem kilowatthodín elektriny týždenne. Ultratepelne spracované mlieko (UHT) sa taktiež považuje za činiteľ vplývajúci na životné prostredie pre neustále vytváranie extrémnych teplôt.
Poriadny bachor
Bachor je najväčšia časť kravského žalúdka. Dokáže poňať až 200 litrov potravy a jeho súčasťou sú milióny mikróbov.
Výroba odpadu
Len v britských domácnostiach sa ročne vyhodí viac ako 30 000 ton hovädzieho mäsa. Nejde tu však len o mrhanie jedlom, ale tiež o mrhanie všetkými zdrojmi, ktoré sa investujú do chovu hovädzieho dobytka.
Vodná stopa
Rovnako ako pri produkcii všetkých iných potravín, aj pri chove dobytka je potrebné veľké množstvo vody. Takmer 16 000 litrov vody je potrebných na produkciu iba jediného kilogramu hovädzieho mäsa.
Zabezpečenie potravy
Aby sa odchovala krava správnej veľkosti, potrava sa musí dodať celému stádu. Vyprodukovanie jedného kilogramu hovädzieho si vyžaduje 25 kilogramov zrna.
Potrebné miesto
Aby kravy dostali možnosť spásať trávu, je potrebné „vyčistiť“ od stromov obrovské krajinné oblasti. Výsledkom je potom strata prostredia pre iné zvieratá, čím sa znižuje biodiverzita v prírode. Odhaduje sa, že až 80 percent odlesňovania prebieha z dôvodu rozširujúcich sa hovädzích fariem.
Mohlo by vás zaujímať
SNOW SHOW 2024 v Park Snow Donovaly už tento víkend!
Dobytok podľa krajiny. Čím sa odlišujú jednotlivé druhy?
Indicko-brazílsky dobytok (Brazília)
Indicko-brazílske kravy majú výrazný hrb a unikátne nízko visiace dlhé uši, ktoré im umožňujú lepšie regulovať svoju telesnú teplotu.
Vysočina (Škótsko)
Aby si tieto srstnaté kravy dokázali poradiť s drsným škótskym počasím, majú dvojitý „kabát“ – mastná vonkajšia vrstva neprepúšťa do srsti dážď ani sneh, ktoré sa v tejto oblasti často vyskytujú.
Austrálsky Charbray (Austrália)
Tento typ dobytka bol vyšľachtený v Austrálii z kombinácie dobytka Charolais a Brahman. Dokáže dobre znášať horúce a vlhké podmienky austrálskeho kontinentu.
Jakutský dobytok (Sibír)
Jakutský dobytok je plemeno vyšľachtené v oblasti, ktorá sa nachádza za severným polárnym kruhom. Vyznačuje sa tým, že výborne odoláva mrazivým podmienkam tejto krajiny a má tiež hrubý kožuch.
Limousin (Francúzsko)
Dobytok Limousin sa vyvinul v oblasti medzi strednou a južnou časťou Francúzska. Tieto kravy a býky sú známe pre svoju schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam.
Mliečne stáda, ktoré odolávajú teplu
Už ste niekedy počuli o kravách odolávajúcich teplu? Niektorí indickí farmári sa podujali využiť potenciál miniatúrnych kráv, aby tak dokázali pokračovať vo farmárčení aj v meniacich sa podmienkach klimatickej zmeny.
Kravy Vechur sú najmenší druh dobytka na svete a vedci si myslia, že môžu byť budúcnosťou chovu hovädzieho dobytka. Pôvodne sa vyskytovali v juhoindickom štáte Kerala a tento druh dokáže zniesť oveľa vyššie teploty ako tradičné kravy, ktoré poznáme napríklad aj my na Slovensku. Zistilo sa to počas intenzívnych návalov horúčav, ktoré sa vyskytovali naprieč celou Indiou. Počas nich sa minikravám darilo dobre, aj keď iné len sťažka prežívali. A nielenže majú potenciál prežiť takmer bez ujmy otepľujúce sa podmienky, ale taktiež vylučujú menej metánu na jednotku mlieka než iné hovädzie druhy.
Mohlo by vás zaujímať
Horský vodca radí: ako zvýšiť bezpečnosť v zasneženom teréne.
1/1
