Dnes zvyšky po jazere poznáme pod názvom nálezisko Messel. Má rozlohu 0,7 m² a nachádza sa na západe Nemecka, južne od Frankfurtu. Ide o jedno z najpozoruhodnejších fosílnych nálezísk z obdobia eocénu, aké boli kedy objavené.

Dnes to tam vyzerá príjemne a idylicky, ale pred miliónmi rokov bolo toto miesto oveľa nebezpečnejšie.

Hlboké kráterové jazero vzniklo po mohutnej sopečnej erupcii. Priemerná okolitá teplota v oblasti bola kedysi 22 °C a bolo tu subtropické prostredie s hustými lesmi a rôznymi formami života.

Jazero však z času na čas uvoľňovalo smrtiace oblaky jedovatého plynu, čo znamenalo, že zvieratá žijúce v okolí sa náhle zrútili. Zasiahli ich totiž neviditeľné výpary. Ich telá padali do tichých vôd jazera, v ktorom nebolo veľa kyslíka. A práve vtedy sa stalo niečo neuveriteľné.

Na rozdiel od väčšiny iných prostredí tu neboli žiadne mrchožrúty, ktoré by telá roztrhali. Namiesto toho baktérie postupne rozkladali tkanivá jedinečným spôsobom. Pri tomto procese sa okolo aj tých najjemnejších tkanív zrážali minerály. Takto potom vznikali fosílne „tiene“ kože, srsti, peria a celých kostier.

Výsledkom sú dnes niektoré z najdetailnejšie zachovaných fosílií na Zemi. Ryby, ktoré sa tam našli, majú viditeľné plutvy, vtákom sa zachoval obrys každého peria.

Dokonca aj pradávne cicavce sa zachovali tak dokonale, že vedci dnes môžu skúmať obsah ich posledného jedla.

Jedným z najslávnejších nálezov z tohto náleziska je fosília Ida. Kedysi sa predpokladalo, že ide o mimoriadne dobre zachovaného raného primáta. Dnes sa vedci zhodujú, že tento živočích mal skôr bližšie k lemurom.

To, čo robí nálezisko Messel skutočne výnimočným, nie je len jeho vek, ale predovšetkým detaily, ktoré sa zachovali. Je to ako otvoriť okno do strateného sveta, kde život nezanechal len kosti, ale celé príbehy.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock