Aerodynamický sedan Hyundai IONIQ 6 inšpiruje k novým zážitkom
Štýlový elektrický sedan Hyundai IONIQ 6 dorazil na Slovensko. Jeho cena začína na 46 490 eurách a hrdí sa elegantným aerodynamickým dizajnom, mimoria
Hviezdy I. generácie zažiarili krátko po veľkom tresku a hneď aj zhasli. Hviezdy II. generácie by mohli existovať dodnes. Je možné, že sme teraz jednu z nich našli?
Keď skupina vysokoškolákov prišla na jarné prázdniny do observatória v Čile, nečakala, že urobí jeden z najvzrušujúcejších astronomických objavov posledných rokov. Výsledok prepisuje naše chápanie najranejšej éry vesmíru.
Tím, ktorý viedol Alexander Ji zo Chicagskej univerzity a Juna Kollmeier z Carnegieho vedeckého inštitútu objavil najčistejšiu hviezdu v známom vesmíre a nazvali ju SDSS J0715-7334. Nachádza sa zhruba 80 000 svetelných rokov od Zeme.
Výskumný tím identifikoval hviezdu ako súčasť druhej generácie kozmických objektov, ktoré vznikli len niekoľko miliárd rokov po veľkom tresku.
V astronómii sa všetko ťažšie ako hélium nazýva „kov“. Raný vesmír ho nemal takmer žiadny. Hviezdy museli tieto prvky vykovať vo svojich jadrách a rozmetať ich pri explóziách supernov. Čím menej kovov hviezda obsahuje, tým bližšie je k veľkému tresku.
Červie diery nie sú portály do iných svetov. Ale prepájajú vesmír
Hlbšia analýza Magellanovho ďalekohľadu v Čile ukázala, že hviezda obsahuje menej ako 0,005 % kovov Slnka. Má dvojnásobne menej kovov než predchádzajúci rekordér. Obzvlášť nízke je tam zastúpenie železa a uhlíka – táto hviezda je dokonca 40-krát chudobnejšia na železo než dovtedy známy rekordér.
Celkový obsah kovov hviezdy je viac ako desaťkrát nižší než v prípade chemicky najprimitívnejších galaxií, ktoré v súčasnosti pozoruje Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.
Hviezda má aj fascinujúci životný príbeh. Vďaka dátam z misie Gaia mohli študenti určiť, že hviezda SDSS J0715-7334 sa zrodila inde a postupom času bola vtiahnutá do našej galaxie Mliečnej cesty.
Na základe orbitálnych dát vedci dospeli k záveru, že hviezda pochádza z trpasličej galaxie Veľký Magellanov mrak, kde majú hviezdy na okraji galaxie chemické zloženie, ktoré môže byť veľmi odlišné od hviezd v strede galaxie. Chemický obsah hviezdy naznačuje, že ju obohatila stará supernova s hmotnosťou asi 30-násobku Slnka.
Konečne sme zistili, čo zabije pomalky
Výnimočný je aj príbeh samotného objavu. Skupina desiatich študentov, ktorí sa zapísali na kurz s názvom „Terénny kurz astrofyziky“ na Chicagskej univerzite identifikovala hviezdu pomocou verejne dostupných dát z projektu SDSS. Obaja študenti, ktorí sa na objavení podieľali, sa po tejto skúsenosti rozhodli pokračovať v doktorandskom štúdiu astronómie.
Hviezda SDSS J0715-7334 je jedinečným oknom do minulosti – živou fosíliou z čias, keď vesmír ešte len objavoval, ako tvoriť hviezdy.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock