Počas neskorého triasu boli všetky kontinenty spojené do jednej obrovskej pevniny Pangea, ktorú obklopoval rozsiahly oceán Panthalassa. Práve vtedy začalo pršať a neprestalo asi dva milióny rokov. Táto udalosť dostala názov karnská pluviálna epizóda. 

Život pred dažďom a po daždi

Pred začiatkom tejto udalosti bola Pangea krajina extrémov. Vnútrozemie obrovskej pevniny bolo takmer úplne bez vody. Bola to rozľahlá púšť, kde dažďové sezóny trvali len krátko a výdatné zrážky sa dostávali iba na pobrežia. Pohoria v strede kontinentu bránili vlhkosti preniknúť hlboko do súše.

Obdobia dažďov boli krátke a zriedkavé. Zem bola o 10 °C teplejšia ako dnes a moria dosahovali teplotu až 47 °C – voda bola horúcejšia ako vo vani. 

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

9. januára 2026

Poznáte živočíchy žijúce na Slovensku?

Zvieracie a rastlinné spoločenstvá zodpovedali tejto drsnej klíme. Život na Zemi sa stále spamätával z devastujúceho permsko-triasového vymierania, ktoré zlikvidovalo takmer 90 % morských druhov a veľkú časť suchozemských organizmov.

V tomto náročnom prostredí sa pomaly diverzifikovali rané plazy, primitívne dinosaury a rastlinné druhy. .

Všetko zmenili sopky

Geovedecký pracovník Jacopo Dal Corso vysvetlil, že erupcie sopiek v provincii Wrangellia boli v tom čase na vrchole. „Erupcie boli také obrovské, že do atmosféry vyslali obrovské množstvá skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, a nastali skokové globálne otepľovania,“ uviedol Dal Corso. 

Keď erupcie spustili lavínu klimatických zmien, krajina sa premenila doslova na nepoznanie. Suché piesočné pláne ustúpili rozľahlým riečnym deltám, jazerám a záplavovým nížinám. Na takmer dva milióny rokov nastali nepretržite vlhké podmienky.

Zahrievajúce sa moria produkovali viac vlhkosti, čo vyústilo do intenzívnejších monzúnov a ešte väčších zrážok na súši – až napokon vznikol samostatne sa posilňujúci cyklus.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

18. februára 2025

Ako funguje skleníkový efekt?

Vymieranie a znovuzrodenie

Pre mnohé druhy to znamenalo zánik – kyslé dažde zničili vegetáciu a pôdu, oceány sa otepľovali a okysľovali. Morské živočíchy ako amonity, konodonty a ľaliovce masovo vymierali.

Na súši zasa zanikali veľké bylinožravce, ktoré nevedeli prispôsobiť svoju stravu rýchlo sa meniacim rastlinným spoločenstvám.

No vlhko prinieslo aj nevídaný rozkvet. S dažďom prišla explózia rastlín – objavili sa obrie dreviny, ihličnany sa rozšírili do dovtedy pustých oblastí a vegetácia pokryla pevninu vrstvami, aké Pangea dovtedy nepoznala.

Pre dinosaury, ktoré dokázali využiť nové zdroje potravy a obsadiť prázdne miesta po vyhynutých súperoch, to bol odrazový mostík k budúcej dominancii.

Talianske Dolomity o tom poskytujú priamy geologický dôkaz: pod vrstvami červenkastého bahna nie sú žiadne dinosaurie stopy, ale bezprostredne nad nimi sa objavujú v hojnom počte.

Toto náhle objavenie sa odtlačkov sa zhoduje s koncom karnskej pluviálnej epizódy – práve vtedy sa začala cesta dinosaurov k dominancii na celej planéte. 

Karnská pluviálna epizóda ponúka cenné poznatky o tom, ako môžu mať masívne sopečné erupcie a klimatické zmeny ďalekosiahle dôsledky. Je to dobré ponaučenie, ktoré sa v čase súčasných klimatických zmien zíde. 

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons/Gabriel N. Ugueto