Malý fragment starovekej horniny s rozmermi len polovice zrnka ryže, ktorý sa našiel v roku 2018, obsahoval 20 mikroskopických fosílií, ktoré tvorilo osem rôznych druhov. Jeden bol pritom úplne nový druh a vedci ho nepoznali.

Jonathan Aitchison z Queenslandskej univerzity v Austrálii a jeho kolegovia skúmali čiernu bridlicovú horninu starú asi 445 miliónov rokov. Tú našli koncom roka 2018 v Sečuánskej panve. Ide o známe staroveké morské dno v Číne.

Vedci hľadali spôsob, ako získať fosílie mrežovcov. Ide o mikroskopický jednobunkový zooplanktón, ktorý vedcom pomáha pochopiť, ako oceány reagovali na otepľovanie a stratu kyslíka.

Medzi objavenými fosíliami bolo päť rodov, štyri čeľade a tri rady živočíchov vrátane nového druhu Haplotaniatum woufengensis. Fosílie sa zachovali v pozoruhodne dobrom stave – vonkajšie aj vnútorné štruktúry sú dokonale uzavreté v kameni.

Röntgen namiesto kyseliny

Takéto drobné fosílie sa tradične skúmali tak, že horniny, ktoré ich obklopovali, sa najprv rozpustili kyselinou. To je však mimoriadne deštruktívna metóda. Austrálsky vedecký tím preto zvolil iný prístup.

Výskumníci použili výkonný röntgenový synchrotrón Austrálskeho inštitútu nukleárnych vied a technológií v Melbourne. Ten za niekoľko sekúnd vytvoril detailné 3D skeny fosílií, ktoré boli ukryté vo vnútri kamienka.

„Vyrástol som na komiksoch, kde bola vždy reklama na röntgenové okuliare, cez ktoré ste videli skrz veci,“ hovorí Aitchison. „No a my sme videli priamo do tohto exempláru. Nemuseli sme fosílie vôbec vyberať z horniny. Planktón sme videli priamo cez vrstvu kameňa.“

„Toto je najväčší technologický pokrok, s akým som sa za celú svoju kariéru stretol,“ dodáva Aitchison.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

24. júna 2026

Rôzne druhy cicavcov, hmyzu, vtákov aj rýb spolu komunikujú, aby niečo dosiahli

Bohatšie oceány, než sme si mysleli

Samotný obsah fosílií je rovnako prekvapivý ako metóda ich objavenia.

„Vysoký počet a rozmanitosť fosílií ukazuje, že morské ekosystémy a najmä komunity mikroskopického planktónu boli aj krátko pred vymieraním bohaté a aktívne,“ uviedol Smith. „Ordovické oceány boli biologicky oveľa bohatšie, než sa predtým predpokladalo, a to najmä na mikroskopickej úrovni. Tieto fosílie odhaľujú, že v čase, keď boli oceány na pokraji zásadných environmentálnych zmien, žila v nich prekvitajúca planktónová komunita.“