Čo vás čaká v druhej tohtoročnej Pravdivej histórii?
V druhej Pravdivej histórii tohto roka sa dočítate o starovekej Číne či o kulte osobnosti Jozefa Tisa, z ktorého niektorí robili mučeníka za národ.
Ako zachrániť atlantický prúd? Vedci navrhujú obrovskú priehradu medzi USA a Ruskom
Atlantický prúd dáva Európe miernu klímu, ale slabne rýchlejšie, ako sa čakalo. Riešením by mohli byť tri obrovské priehrady medzi Aljaškou a Ruskom. Problém je, že by to mohlo situáciu ešte zhoršiť.
Atlantický meridionálny prúd (AMOC) patrí k najdôležitejším regulátorom klímy na Zemi. Slabne však rýchlejšie, než vedci predpokladali, a hrozí mu úplný kolaps. Nová štúdia navrhuje radikálne riešenie: postaviť obrovskú priehradu cez Beringov prieliv medzi Aljaškou a Ruskom.
Prečo je atlantický prúd taký dôležitý?
Atlantický prúd presúva teplú slanú vodu z tropického územia na sever, kde sa ochladzuje a klesá ku dnu. Zároveň presúva studenú vodu na juh. Tento systém udržiava morský život v stabilite a reguluje klímu v Európe, v Afrike aj v Severnej Amerike. Práve preto má Európa relatívne miernu klímu napriek svojej vysokej zemepisnej šírke.
Vedci zistili, že atlantický prúd oslabuje už dvadsať rokov na štyroch rôznych zemepisných šírkach. Nová štúdia odhaduje, že prúd spomalí do roku 2100 o viac ako 50 %, čo je oveľa silnejší pokles, než predpovedali doterajšie klimatické modely.
Profesor Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických dopadov to vyjadril bez okolkov: „Pesimistické modely sú bohužiaľ realistické a zhodujú sa s dátami z pozorovaní. Čoraz viac sa obávam, že bod zlomu, po ktorom už bude kolaps atlantického prúdu nevyhnutný, môžeme dosiahnuť v polovici tohto storočia.“
Mohlo by vás zaujímať
Extrémne žraloky
Inšpirácia z dávnej minulosti Zeme
Vedúci autor štúdie o priehrade medzi USA a Ruskom Jelle Soons z Utrechtskej univerzity si všimol, že pred asi tromi miliónmi rokov bol atlantický prúd silnejší, pretože existoval pevninský most, ktorý uzatváral Beringov prieliv. „Zaujímalo ma, čo by sa stalo, ak by sme Beringov prieliv opäť uzavreli,“ uviedol Soons.
Soons a jeho kolega Henk Dijkstra vymodelovali v štúdii uzavretie prielivu tromi priehradami. Takéto trojdielne riešenie si vyžadujú dva ostrovy v strede prielivu, pričom najdlhší úsek by mal dĺžku asi 38 kilometrov. Pri nižších emisiách CO₂ a miernom oslabení atlantického prúdu by uzavretie prielivu mohlo prúd posilniť. Ale pri výrazne oslabenom atlantickom prúde by už uzavretie prielivu jeho oslabovanie naopak urýchlilo.
Mohlo by vás zaujímať
Vyvetrajte si hlavu na prechádzke so psom – podelí sa s vami o svoje šťastie
Riziká, ktoré nemožno ignorovať
Blokovanie prielivu by zmenilo priechod vody, tepla, živín a morského života medzi Tichým a Severným ľadovým oceánom, ohrozilo by to morské ekosystémy, rybolov, námornú dopravu aj domorodé komunity.
„Akýkoľvek zásah tohto rozsahu by musel starostlivo zvážiť potenciálne nezamýšľané dôsledky,“ upozornil Jonathan Baker z britského meteorologického inštitútu Met Office.
Záver je teda jednoznačný: „Uzavretie Beringovho prielivu môže za istých podmienok oddialiť kolaps, ale neodstraňuje základné riziko spôsobené ďalším otepľovaním. Najspoľahlivejším spôsobom, ako znížiť riziko zániku atlantického prúdu, zostáva znižovanie emisií skleníkových plynov,“ uzavrel Baker.
Text: Zázračná planéta
Foto: NASA/GSFC/JPL/MISR
1/1
