Petroglyfy sú rytiny vytesané do kameňa. Ľudstvo nimi komunikovalo dávno pred tým, ako vzniklo písmo.

Prvé zmienky o pravekom skalnom umení pochádzajú od čínskeho filozofa Chan Feja z 3. storočia pred n. l., ale Európa musela čakať ďalších 1 700 rokov, kým ich objavila. A keď sa tak napokon stalo, reakcia Európanov bola príznačná pre 16. storočie: ľudia mali strach a báli sa všetkého nadprirodzeného.

Mohlo by vás zaujímať

Freeride

28. októbra 2009

Vyrobili Shane McConkey Tribute ski, na Slovensko ich príde šesť

Démoni všade

V roku 1458 odsúdil pápež Kalixt III. kultové rituály, ktoré sa našli v jaskyni ozdobenej rytinami koní. O dva roky neskôr sa cestovateľ Pierre de Montfort sťažoval svojej manželke na „pekelné“ údolie „plné figúr diablov a tisíc démonov vyrezaných všade“. Stredoveká Európa jednoducho nevidela v skalných rytinách odkaz predkov – videla v nich hrozbu.

Prvým človekom, ktorý systematicky opísal to, čo videl, bol nórsky lekár a univerzitný profesor Peder Alfsön. Zomrel 3. mája 1663 po tom, ako objavil a nesprávne interpretoval praveké skalné rytiny vo švédskej lokalite Backa.

Alfsön sa totiž rozhodol reagovať na celoštátnu výzvu dánskeho antikvára Oleho Worma. Ten zberal informácie o starovekých pamiatkach a predstavách, ktoré sa k nim viažu. Bol to prvý zárodok vedeckého záujmu o skalné umenie v Európe – aj keď k pochopeniu jeho skutočného významu došlo až oveľa neskôr.

V 19. storočí sa skalné umenie stalo predmetom systematického archeologického bádania. Vedci začali rytiny katalogizovať, porovnávať naprieč kontinentmi a hľadať v nich vzory. Dnes ich vedci datujú pomocou analýzy prírodného povlaku skaly aj podľa okolitých nálezov.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

6. apríla 2022

Nové vydanie časopisu Pravdivá história už nájdete v novinových stánkoch

Kameň, ktorý rozpráva príbeh

Na druhom konci sveta existovalo miesto, ktoré by Alfsöna priviedlo do nemého úžasu. Skalnú stenu Newspaper Rock v americkom štáte Utah pokrýva viac ako 650 rytín.

V priebehu 2 000 rokov tu do jedinej pieskovcovej platne tesali petroglyfy rôzne kultúry – archaická kultúra, košikári či neskôr Utovia, Navahovia a napokon aj Angloameričania. V jazyku Navahov sa toto miesto volá Tse‘ Hane, teda Kameň, ktorý rozpráva príbeh.

Rytiny vznikali tak, že ľudia odstraňovali tmavý prírodný povlak skaly, tzv. púštny lak. Tým odkrývali svetlejší kameň pod ním. Relatívny vek rytín sa dá určiť podľa toho, nakoľko postavu opäť pokrýva tento povlak: platí, že staršie kresby sú tmavšie.

Bez významu

Väčšina obrazcov zostáva nerozlúštená – niet spôsobu, ako s určitosťou odhaliť ich význam. Zobrazujú zvieratá, ľudské postavy, stopy, symboly aj jazdcov na koňoch. Niektorí bádatelia v nich vidia záznamy o love, iní rodinné či klanové symboly a iné udalosti.

Petroglyfy však spájajú Čínu z 3. storočia pred n. l., nórske fjordy zo 17. storočia aj americké púšte s 2 000-ročnou históriou. Ich spoločným menovateľom je základná ľudská potreba – zanechať po sebe stopu a povedať: bol som tu.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock