Pterosaury boli prvé stavovce, ktoré ovládli oblohu. Žili popri dinosauroch a vyhynuli spolu s nimi pred 66 miliónmi rokov.

Niektoré druhy mali rozpätie krídel až 12 metrov, čo je viac ako mnohé dnešné lietadlá. Napriek tomu pre nás zostávala ich biológia z veľkej časti záhadou: fosílie nám totiž odhalili ich kosti, ale nie jedálničky.

To sa práve teraz zmenilo. Vedci z 15 inštitúcií z Brazílie, Austrálie, Nemecka a Spojených štátov viedla profesorka Kliti Grice z Curtinhovej univerzity v Perthe. Jej tím extrahoval zo 113 miliónov rokov starej pterosaurej kosti organické molekuly. Udialo sa to vôbec prvýkrát v dejinách paleontológie.

Brazílsky poklad

Fosília, ktorá zachovala organické molekuly, pochádza zo súvrstvia Romualdo v brazílskom štáte Ceará. Ide o jednu z najbohatších lokalít s dobre zachovanými fosíliami na svete z obdobia jury a kriedy.

Konkrétne ide o článok kosti z ľavého krídla pterosaura. Išlo o jedinca zo skupiny Anhanguera, teda väčších pterosaurov s chrupavkovými hrebeňmi na čeľusti. Kosť sa zachovala trojrozmerná vo vnútri kamenného obalu, ktorý okolo nej vznikol počas fosilizácie.

Vnútorná štruktúra vrátane jednotlivých kostných buniek a drobných živinových kanálov zostala čitateľná.

Vedci použili pri výskume kombináciu počítačovej tomografie, izotopovej geochémie, elektrónovej mikroskopie a hmotnostnej spektrometrie. Vďaka tomu dokázali nielen zobraziť vnútornú stavbu kosti, ale aj identifikovať chemické zlúčeniny zachované v jej tkanive.

Baktérie ako neúmyselní záchranári

Kľúčovým zistením štúdie nie je len obsah kosti, ale aj spôsob, akým sa vôbec zachovala. Organické molekuly sa za normálnych okolností rozkladajú dávno pred tým, než fosília dosiahne vek 113 miliónov rokov. Ako sa teda zachovali?

Paradoxne vďaka baktériám – tým istým mikroorganizmom, ktoré začali rozkladať telo po smrti. Po páde pterosaura na morské dno prevzali kontrolu baktérie oxidujúce síru.

Tieto mikroorganizmy spustili kaskádu chemických reakcií, pri ktorých sa okolo tkanív zrážali minerály – najprv sírany, potom fosforečnany a napokon uhličitany. Postupne ich tak hermeticky uzavreli. Vedci tento proces opisujú ako „domino efekt“: rozklad spúšťa mineralizáciu, ktorá rozklad zastaví a zachová to, čo by inak zmizlo.

„Naše zistenia spochybňujú zaužívané predstavy o fosílnej konzervácii,“ uviedla Grice.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

6. júna 2026

Prečo váš pes žerie trávu?

Steroidné stopy prezradili jedálniček

Z kosti sa podarilo izolovať deriváty cholesterolu a ďalšie steroidné biomarkery. Analýza izotopov uhlíka v týchto zlúčeninách poskytla nápovedu k strave zvieraťa. Hodnoty zodpovedajú organizmu, ktorý sa živil prevažne morskými živočíchmi na vyššom stupni potravinového reťazca, teda rybami a hlavonožcami, ako sú chobotnice a ich príbuzné druhy.

Tento záver korešponduje s tým, čo paleontológovia predpokladali na základe morfológie čeľustí niektorých anhangueridov. Ich dlhé zuby a robustná čeľusť naznačovali, že tieto zvieratá sa prispôsobili lovu kĺzavej, pohyblivej koristi. Teraz to však nie je len domýšľanie na základe tvaru kostí, ale chemický dôkaz priamo z tkaniva.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

2. júla 2026

Potkany a myši sa učia odolávať jedu

Nový odbor: Molekulárna paleontológia

Objav má obrovský vplyv, ktorý siaha ďalej než ku skúmaniu pterosaurov. Ukazuje, že za správnych geologických podmienok môžu organické molekuly prežiť omnoho dlhšie, než sa považovalo za možné.

Každá lokalita s podobnými podmienkami fosilizácie sa stáva potenciálnym zdrojom informácií, ktoré by samotné kosti nikdy nemohli poskytnúť.

„Táto fosília je skutočná časová kapsula. Je to prvý prípad, kedy sme z pterosaurej fosílie získali molekuly, čo otvára nové možnosti molekulárnej paleontológie pri odhaľovaní tajomstiev z hlbokej minulosti,“ uviedla Grice.

Paleontológ Alexander Kellner z Brazílskeho národného múzea dodal, že nájdená fosília prepisuje chápanie toho, ako si príroda uchováva záznamy o živote.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock