V tomto veku je človek najmenej šťastný. Potom sa to však zlepší
Človek nepociťuje šťastie a spokojnosť celý život rovnako. V tomto veku zvykne byť najmenej šťastný.
Kto je šťastnejší? Ranné vtáčatá alebo tí, ktorí ponocujú?
Svetoví podnikatelia sa chvália, že vstávajú o piatej a dokonca ešte skôr. Veda im dáva čiastočne za pravdu – skoré vstávanie je skutočne prospešné. Ale realita je zložitejšia.
00:00
00:00
Ste skôr ranné vtáča alebo ponocovač? Vaša odpoveď zrejme prezradí veľa o vašom zdraví, nálade a životnej spokojnosti viac, než by ste čakali. Vedci tento jav nazývajú chronotyp a jeho výskum prináša zaujímavé, ale nie jednoznačné závery.
Väčšina z nás nie je ani jedno
Ranné a večerné chronotypy tvoria dokopy asi 40 % dospelej populácie – každý zhruba po 20 %. Zvyšných 60 % tvorí stredný chronotyp, ktorý nevykazuje výraznú tendenciu ani k jednému extrému.
Chronotyp pritom nie je len o tom, kedy chodíte spať – ide aj o to, kedy nastáva čas vášho optimálneho výkonu počas dňa.
Dôležitú úlohu tu zohráva vek a pohlavie. Ženy majú tendenciu byť skôr ranné typy, muži skôr nočné. V puberte sa chronotyp posúva smerom k večernému typu, no s pribúdajúcimi rokmi sa väčšina ľudí postupne stáva rannejšími typmi.
Kto je šťastnejší?
Výskumy opakovane ukazujú, že ranné vtáčatá na tom bývajú psychicky lepšie. Jedinci s večerným chronotypom vykazujú s vyššou pravdepodobnosťou nižšiu emocionálnu pohodu. Je to tak aj po zohľadnení demografických faktorov, ako sú vek, pohlavie a socioekonomický status ľudí.
Nová štúdia z roku 2025 sa pokúsila vysvetliť prečo. Výskumníci z Univerzity v Surrey analyzovali dáta od 546 študentov a potvrdili, že u ponocovačov je vyššie riziko vzniku depresie. Tento vzťah vysvetľuje kombinácia troch faktorov: horšia kvalita spánku, vyššia konzumácia alkoholu a nižšia miera všímavosti.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Spánok ako spojovací článok
Kľúčovým poznatkom posledných rokov je, že chronotyp sám osebe nemusí byť príčina psychických ťažkostí. Výskum na dobrovoľníkoch z Veľkej Británie a Nemecka ukázal, že súvislosť medzi večerným chronotypom a horšou duševnou pohodou vznikala práve pre nižšiu kvalitu spánku.
Ponocovači jednoducho spia horšie – a práve to poškodzuje ich psychiku. Nepoškodzuje ju samotný chronotyp.
Izraelská štúdia to potvrdila na vzorke 254 vysokoškolákov. Ľudia, ktorí vstávali skoro ráno, vykazovali vyššiu životnú spokojnosť aj lepšiu kvalitu spánku.
Keď však vedci štatisticky oddelili vplyv spánku, priamy vzťah medzi chronotypom a spokojnosťou výrazne zoslabol. To naznačuje, že spánok je rozhodujúci článok celého reťazca.
Mohlo by vás zaujímať
Známi neznámi – Neandertálci
Dá sa chronotyp zmeniť?
Čiastočne áno. Chronotyp nie je nemenný – formuje ho rodinné prostredie aj profesijné roly. Medzi základné rady, ktoré vedci dávajú ľuďom, aby sa posunuli k rannejšiemu chronotypu, je: večerné vyhýbanie sa digitálnym zariadeniam, postupné skoršie zaspávanie a to, aby si človek našiel motivujúci dôvod na vstávanie.
Treba však byť realistický: zmena chronotypu sama osebe šťastie nezaručí. Kauzálna súvislosť môže plynúť aj opačným smerom – spokojný a naplnený život uľahčuje skoršie zaspávanie aj vstávanie.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
