V riadiacom stredisku Laboratória aplikovanej fyziky Univerzity Johna Hopkinsa (APL) v sa v júni rozsvietili monitory. Sonda New Horizons, ktorá putuje temnotou vesmíru takmer 9,5 miliardy kilometrov od Zeme, odoslala signál. Potvrdila tak, že sa úspešne prebudila z najdlhšej hibernácie v histórii svojej misie.

Správa putovala k Zemi rýchlosťou svetla 8 hodín a 52 minút.

„Každý týždeň dostávame stavový report počas celého hibernačného obdobia. Je zelený, čo znamená, že sa sonde New Horizons darí dobre,“ uviedla Alice Bowman, manažérka misijných operácií v APL.

Spánok, ktorý trval 321 dní

Sonda New Horizons vstúpila do hibernácie 7. augusta 2025 na základe príkazov, ktoré vedci nahrali do jej palubného počítača v júli.

Hibernácia je pre sondu v tejto vzdialenosti štandardnou stratégiou. Väčšina systémov sa vypne, ale vedecké prístroje nepretržite zbierajú a ukladajú dáta. Každý týždeň odosielala sonda na Zem krátky stavový signál.

321-dňová hibernácia je v histórii misie rekordne dlhá. Sonda bola v tomto období vzdialená od Arrokotha, teda najbližšieho objektu, ktorý kedy preskúmala, o 23 astronomických jednotiek. Pre porovnanie: vzdialenosť medzi Slnkom a Uránom je 19 astronomických jednotiek.

20-ročná cesta

Sondu New Horizons vypustili do vesmíru ešte v roku 2006 ako najrýchlejšiu sondu, aká kedy opustila Zem. V roku 2007 preletela okolo Jupitera a zachytila snímky plynného obra a jeho mesiacov.

Prvý priamy prieskum Pluta v histórii sa udial v roku 2015. Snímky, ktoré sonda odoslala, zmenili dovtedajší pohľad vedcov na túto trpasličiu planétu.

V roku 2019 sa už sonda priblížila k objektu Arrokoth. Ide o dvojlalokový objekt tvaru snehuliaka a New Horizons je prvá sonda, ktorá preskúmala zblízka objekt z Kuiperovho pásu.

Odvtedy nepretržite smeruje von zo slnečnej sústavy rýchlosťou takmer 500 miliónov kilometrov ročne a skúma objekty y Kuiperovho pásu aj okraj heliosféry – oblasti vplyvu Slnka.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

2. mája 2026

Skratka na Mars: Celá misia by trvala 153 dní

Na rade je šok

Po prebúdzaní začne tím vedcov z APL sťahovať dáta sondy a potom aj vedecké záznamy z troch aktívnych prístrojov: z detektora kozmického prachu Venetia Burney, zo spektrometra nabitých častíc PEPSSI a z prístroja merania slnečného vetra SWAP.

Zhruba tri týždne po prebúdzaní sa aktivuje ultrafialový spektrograf Alice, ktorý zmeria rozloženie vodíkového plynu vo vonkajšej heliosfére.

Toto meranie je súčasť prieskumu tzv. terminačného šoku. Je to turbulentná hranica, na ktorej slnečný vietor naráža na hustý medzihviezdny plyn. Obe sondy Voyager túto hranicu prekročili už pred desaťročiami, ale New Horizons ju preskúma modernejšou a presnejšou technikou.

„Dáta z prechodu terminačným šokom budú slúžiť ako poklady pre fyzikov z celého sveta, ktorí sa snažia pochopiť, ako táto rozsiahla hranica funguje,“ hovorí Pontus Brandt, vedecký pracovník misie v APL.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

12. júna 2026

Niečo sa zmenilo v zemskom jadre. Vedci to zistili až teraz a nevedia prečo

Jadrová batéria a budúcnosť misie

New Horizons nemá solárne panely – Slnko je v tejto vzdialenosti príliš slabé na to, aby ich napájalo. Energiu sonde dodáva rádioizotopový termoelektrický generátor. Ide o zariadenie, ktoré premieňa teplo z rozpadu plutónia na elektrinu. Táto „jadrová batéria“ však postupne slabne, ako jej starne palivo.

Misia má byť vedecky prínosná minimálne do roku 2030, ale tím vedcov už diskutuje o pokračovaní heliofyzikálnych pozorovaní až do konca 30. rokov, ak sonde zostane dostatok energie aj financovania.

Keď vedci hovoria o tom, čo New Horizons v budúcnosti objaví, vždy sa vracajú k rovnakej myšlienke: „Všetky objavy sond, ako sú Voyager a New Horizons, nás učia, ako málo vieme o tom, čo leží za hranicami slnečnej sústavy.“

Sonda teda putuje ďalej a my čakáme, čo pošle domov.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock