Možno si myslíte, že krvácanie ďasien pri čistení zubov je maličkosť. Stomatológovia nás to učia riešiť mäkšou kefkou a opatrnejším pohybom.

Nové výskumy však naznačujú, že táto „maličkosť“ môže byť oveľa závažnejším signálom, a to nielen pre zuby.

Koncom roka 2025 vyšla štúdia, podľa ktorej je u ľudí s ochorením ďasien o 44 % vyššie riziko mozgovej príhody v porovnaní s tými, ktorých ústna dutina je zdravá.

Takmer v tom istom čase vyšli výsledky štúdie, podľa ktorej pravidelné používanie dentálnej nite znižuje riziko demencie. Znižuje sa natoľko, že na každých 14 ľudí, ktorí nite používajú viac ako raz týždenne, jedna osoba vôbec neochorie na demenciu.

Oba výsledky sú súčasťou rastúceho počtu dôkazov o tom, že ústna dutina je oveľa dôležitejšia súčasť celkového zdravia, než sa dlho predpokladalo.

Sedemsto druhov a otvorená rana

Za väčšinou problémov stojí ústny mikrobióm. Je to spoločenstvo až 700 druhov mikroorganizmov, ktoré osídľujú zuby, ďasná a jazyk.

Väčšina z nich je prospešná alebo neutrálna, niektoré druhy sú však patogénne a pri narušení rovnováhy sa môžu nekontrolovane rozmnožiť.

Zubný povlak, ktorý sa denným čistením neodstráni, umožňuje škodlivým baktériám, aby sa im v ústach darilo. Výsledkom môže byť gingivitída. Ide o ľahkú formu zápalu ďasien, pri ktorej ďasná sčervenajú, opuchnú a krvácajú.

Postihuje 70 až 90 % ľudí a pri správnej starostlivosti sa dá zvrátiť a vyliečiť. Ak sa však zanedbá, môže prejsť do parodontitídy, závažnejšej formy ochorenia. V tom prípade sa priestor medzi zubom a ďasnom rozširuje niekedy aj o viac ako 7 mm a zápal môže dosiahnuť až na kosť.

„Pri ľahkej forme zápalu ďasien vznikajú mikroskopické vriedky s celkovou plochou okolo 5 cm². Pri parodontitíde je však celková plocha rany obrovská – zhruba ako dlaň ruky,“ opisuje profesor parodontológie Iain Chapple z Birminghamskej univerzity.

Baktéria, ktorá putuje krvou

Kľúčovým aktérom je tu baktéria Porphyromonas gingivalis, ktorá sa nachádza v ústach väčšiny ľudí, no zvyčajne ju držia na uzde ostatné mikroorganizmy. Pri parodontitíde sa podmienky v parodontálnych vačkoch stávajú pre baktérie ideálnymi a začínajú sa nekontrolovane množiť. Odtiaľ sa môžu dostať do krvného obehu a putovať po celom tele.

V cievach spúšťa P. gingivalis zápal, ktorý prispieva k ateroskleróze, čo je stvrdnutie a zúženie ciev. Štúdia z roku 2025 ukázala, že intenzívna liečba parodontitídy dokáže spomaliť hrubnutie krčnej tepny zásobujúcej mozog.

Ide o jeden z najpresvedčivejších dôkazov toho, že ústne a kardiovaskulárne zdravie sú prepojené.

Mohlo by vás zaujímať

História

2. júla 2026

Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?

Začarovaný kruh: Cukrovka a obličky

Vzťah medzi ústnym zdravím a celkovým zdravím organizmu nie je jednostranný. V prípade cukrovky sa dá opísať ako začarovaný kruh. Zápal ďasien totiž zvyšuje hladinu krvného cukru tým, že vedie k inzulínovej rezistencii. Vyššia hladina krvného cukru v ústach potom naopak živí baktérie, ktoré zápal prehlbujú.

Podľa výskumov pritom liečba parodontitídy u ľudí s diabetom 2. typu prináša podobné zlepšenie ako predpísanie ďalšieho antidiabetika.

Podobný cyklický vzťah vzniká pri chronickom ochorení obličiek. U ľudí s obličkovým ochorením a zároveň parodontitídou je o 9 % vyššia celková úmrtnosť.

P. gingivalis sa dokonca nachádza aj v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou, hoci mechanizmus príčinnej súvislosti vedci stále skúmajú.

Mohlo by vás zaujímať

Človek

20. júna 2026

Osamelosť sa dá liečiť. Čo treba robiť?

Čo pomáha?

Najjednoduchšie preventívne opatrenie je dôkladné čistenie zubov dvakrát denne a pravidelné používanie dentálnej nite.

Pre zdravie ústneho mikrobiómu sú prospešné aj potraviny bohaté na dusičnany – špenát, kel a červená repa.

Prospešné baktérie na chrbte jazyka premieňajú dusičnany na oxid dusnatý, ktorý rozširuje cievy a znižuje krvný tlak.

Malá štúdia Exeterskej univerzity v roku 2025 zistila, že šťava z červenej repy, ktorá sa pije dvakrát denne, znižuje krvný tlak u starších dospelých. Autori to pripisujú práve posunu v zložení ústneho mikrobiómu.

Zubár ako prvá línia obrany

Rastúce dôkazy menia aj prax. Anglická Národná zdravotná služba zaviedla štandard, podľa ktorého by mali praktickí lekári posielať diabetikov na kontrolu ústneho zdravia. Zubári by zasa mali naopak u pacientov sledovať aj riziko cukrovky.

Pilotný program meria krvný tlak priamo v zubných ambulanciách a pomáha odhaľovať ľudí s nediagnostikovanou hypertenziou.

„Ústna hygiena nie je len otázka dôstojnosti a výzoru pacienta,“ hovorí Dr. Graham Lloyd-Jones zo Salisburskej nemocnice, ktorý presadzuje povinnú starostlivosť o ústa u hospitalizovaných pacientov. „Je to otázka života a smrti.“

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock