Príbeh muža menom Richard (meno bolo v štúdii zmenené) ukazuje, ako môže pomôcť aj jednoduchá technológia.

Richard žil sám, nikdy sa neoženil a v šesťdesiatke sa u neho objavili mierne kognitívne problémy, ktoré zvyknú osamelosť ešte zhoršovať. V rámci výskumu komunikačnej profesorky Valerie Jones z Univerzity v Nebraske dostal inteligentného asistenta typu Amazon Echo a mal ho denne aspoň pol hodiny používať – na pozdravy, vtipy, hry aj videohovory.

Raz takto zavolal svojej neteri, ktorá práve šoférovala kombajn na poli. „Jeho tvár sa rozjasnila. Dlho ju totiž nevidel,“ opísala tú chvíľu Valerie Jones.

Po troch mesiacoch sa vo výskume zaznamenal mierny pokles pocitu osamelosti u zapojených účastníkov. Výraznejší bol pritom u tých, ktorí používali aj video, nielen zvuk.

Sám nie je to isté ako osamelý

Takéto výsledky čoraz častejšie potvrdzujú, že AI spoločníci môžu osamelosť uľahčiť, hoci ju nevyriešia. Tá postihuje až jednu šestinu ľudí na celom svete a v poslednej dobe prekvapivo viac mladých ľudí než starších.

Kľúčové je rozlišovať medzi sociálnou izoláciou (čo sa meria objektívnym počtom kontaktov) a osamelosťou (subjektívny pocit).

Podľa odborníka na osamelosť Rogera O’Sullivana z Celoírskeho inštitútu verejného zdravia je prekrytie týchto dvoch javov v skutočnosti malé. V jednej britskej štúdii, ktorá skúmala 4 500 ľudí, patrilo do prekrývajúcej sa časti len asi 9 % účastníkov.

Väčšina ľudí, ktorí sa cítili osamelo, totiž nemala žiadny objektívny nedostatok sociálnych kontaktov.

Príčiny sú rôzne

Ak teda nejde len o to byť sám, čo spôsobuje osamelosť? Jedným z podozrivých sú technológie. Bývalý hlavný hygienik USA Vivek Murthy menoval smartfóny, sociálne siete aj AI ako faktory, ktoré môžu narúšať sociálne väzby.

Prieskum, ktorý sa zaoberal názormi viac ako 1 600 mladých ľudí z roku 2025 ukázal, že celkový čas, ktorý strávia ľudia pri televízii, hraní hier či online, zvyšuje osamelosť.

Avšak platformy ako Facebook či Instagram nemali na vnímanie osamelosti žiadny vplyv. Používanie WhatsAppu dokonca pôsobilo ako ochrana proti osamelosti.

Štúdia, ktorú počas pandémie COVID-19 viedol O’Sullivan, skúmala 20 000 ľudí v 101 krajinách. Ukázala, že hlavnými rizikovými faktormi sú najmä zhoršené duševné zdravie a nedostatok financií.

Na individuálnej úrovni sa však dôvody veľmi líšia – od zdravotného postihnutia cez smútok až po nezamestnanosť.

Sociálny neurovedec John Cacioppo to prirovnal k chuti na štipľavé jedlo: niektorí ľudia ho potrebujú s každou porciou, iným stačí štipka.

Mohlo by vás zaujímať

História

7. júla 2026

Česi objavili v Afrike internačný tábor pre Nemcov

Osamelosť vs telo a myseľ

Osamelosť funguje ako medzera medzi tým, akú sociálnu podporu chceme a akú máme. Ak sa táto medzera nezmierni alebo nezacelí, môže sa z nej stať živná pôda pre depresiu.

Dlhodobá štúdia viac ako 4 200 ľudí nad 50 rokov ukázala, že vyššia osamelosť predpovedala horšie depresívne stavy o 12 rokov neskôr. Psychologička Anna Finley zo Štátnej univerzity Severnej Dakoty však upozorňuje, že súvislosť funguje aj naopak: aj depresia môže predchádzať nárastu osamelosti.

Najzávažnejšie sú dôsledky pre fyzické zdravie. Metaanalýza 52 štúdií od roku 1989 ukázala, že osamelosť u ľudí nad 50 rokov zvyšuje riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny o 14 % a riziko úmrtia na srdcové choroby až o 30 %. Pri sociálnej izolácii sú tieto čísla ešte vyššie.

Vedci to vysvetľujú ako formu „sociálnej bolesti“. Je to signál podobný hladu alebo bolesti, ktorý spúšťa stresové signály v organizme a môže prispievať ku chronickým zápalom a chorobám.

Mohlo by vás zaujímať

História

7. júla 2026

Česi objavili v Afrike internačný tábor pre Nemcov

Čo naozaj pomáha?

Dobrou správou je, že osamelosť čoraz viac uznávajú aj veľké zdravotnícke organizácie – napríklad nová komisia Svetovej zdravotníckej organizácie pre sociálne prepojenie.

Z liečebných prístupov má momentálne najsilnejšie výsledky kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha človeku pochopiť príčiny jeho osamelosti a aktívne hľadať spojenie s druhými.

Čoraz populárnejšie je aj tzv. „sociálne predpisovanie“. Lekár odporučí pacienta k poradcovi, ktorý mu navrhne aktivity na mieru, od záhradkárskych krúžkov až po skupinové behy. Len v roku 2023 takto vo Veľkej Británii odporučili viac ako 1,3 milióna pacientov.

Európsky projekt v hodnote 5 miliónov eur skúma, či pomáhajú aj spoločné výlety do prírody. Fínska štúdia so seniormi ukázala, že skupinové vychádzky do parkov a lesov znižujú osamelosť a zlepšujú spánok.

Sľubne vyznieva aj chov domácich zvierat, hoci jeho účinok závisí od toho, akú spoločnosť človek skutočne potrebuje.

A potom sú tu technológie ako Richardova Alexa či pokročilejšie roboty so spoločenskou „osobnosťou“. Tie môžu byť užitočné, ale výskumníčka Jones upozorňuje aj na riziká. Ak by napríklad AI spoločník človeku nikdy neoponoval, oslaboval by tým jeho schopnosť zvládať konflikty v reálnych vzťahoch.

Ľudia budú mať vždy veľa dôvodov cítiť sa osamelo. Našťastie sa však zdá, že existuje aj rovnako veľa spôsobov, ako to zmeniť.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock