Servíruje sa pritom asi 2 000 rôznych druhov hmyzu. Niet sa čo čudovať – sú najlacnejším dostupným zdrojom bielkovín. Cvrčky sú zdrojom dvakrát väčšieho množstva jedla ako kurčatá, sú štyrikrát efektívnejšie ako ošípané a dvanásťkrát užitočnejšie ako dobytok.

Obsahujú viac ako 60 % bielkovín, čo sa nedá ani porovnať s 28 % bielkovín v hovädzej sviečkovej. Celkovo sú vynikajúcim zdrojom draslíka, vápnika, železa, magnézia a silénia a obsahujú značné množstvo vitamínov A, B1-6, C a D.

Len 100 gramov húseníc (váha obyčajného hamburgera) obsahuje 76 % odporúčanej dennej dávky bielkovín a viac ako 300 % odporúčanej dennej dávky železa. Na porovnanie, obyčajný hamburger má len
41 % bielkovín a iba 25 % železa. Hmyz tiež obsahuje omega-3 a omega-6 nasýtené kyseliny, ktoré robia aj z rýb výdatný zdroj bielkovín.

Väčšina z nás už dnes konzumuje viac hmyzieho proteínu, ako by sme čakali. Podľa americkej Správy potravín a liečiv (FDA) je ekonomicky nepraktické vyrábať jedlo bez hmyzu, a preto úrad toleruje určité množstvo chrobákov v jedle.

Obyčajná tabuľka čokolády môže obsahovať až 30 fragmentov hmyzu a je legálne nájsť celého chrobáka v dvojkilovom balení nelúpaných arašidov. Takže naozaj by bolo až také hrozné preorientovať sa na jedlá z hmyzu?

Stále viac vedcov odporúča hmyz ako trend budúcnosti. Predpovedajú, že v nasledujúcich storočiach poženie zvýšený dopyt po mäse ceny veľmi vysoko. Pri cenách hovädzieho a slaniny, ktoré sa pomaly šplhajú na úroveň najlepšieho kaviáru, sa budú spotrebitelia musieť preorientovať skôr na lúčne koníky.

Našťastie nám hmyz poskytuje všetko, čo naše telo potrebuje. Samozrejme, ak sa dokážeme preniesť cez odpor k nemu.

Zdroj: Zázračná planéta