V strede takmer každej galaxie sa nachádza supermasívna čierna diera. Naša Mliečna cesta má v strede čiernu dieru s názvom Sagittarius A* a s hmotnosťou štyroch miliónov Sĺnk.

Iné galaxie majú čierne diery ešte masívnejšie – môžu vážiť až miliardu slnečných hmotností. Tieto kolosálne objekty obklopujú prstence z prachu a plynu, ktoré vedci nazývajú torus.

Práve takýto torus je podľa japonských vedcov miesto, kde by mohli vznikať planéty. Ak by skutočne existovali, išlo by o najtajomnejšie telesá vo vesmíre.

Prachový kotol vesmírnych rozmerov

Na výskume spolupracoval tím Keiichiho Wadu z Kagošimskej univerzity spolu s vedcami z japonského Národného astronomického observatória. Tí vypracovali matematické modely, ktoré ukazujú, že podmienky v toruse okolo supermasívnych čiernych dier by mali umožniť tvorbu planét.

Kľúčovým faktorom je obrovské množstvo prachu. Torus môže obsahovať prach s celkovou hmotnosťou až stotisíc Sĺnk. To je zhruba o miliardu násobne viac než v bežnom protoplanetárnom disku, aký vzniká okolo hviezdy. Také enormné množstvo prachu potom vytvára podmienky, aké vo vesmíre nemajú obdobu.

Prachový disk okolo čiernej diery je natoľko hustý, že blokuje intenzívne žiarenie z centrálnej oblasti. V jeho vonkajších častiach zasa vznikajú nízkoteplotné oblasti, kde sa môžu zlepovať prachové zrniečka s ľadovými plášťami a formovať väčšie objekty – podobne, ako sa to deje v protoplanetárnych diskoch okolo hviezd.

Od mikrónov k planétam

Vedci matematicky sledovali celý proces – od drobných ľadových prachových zrniečok, ktoré sú menšie ako mikrón, až po telesá veľkosti Zeme. Tento proces prebieha za takzvanou snehovou čiarou. To je hranica, za ktorou je už dostatočne chladno na to, aby ľad zostával v tuhom skupenstve.

V diskoch okolo supermasívnych čiernych dier sa táto hranica nachádza vo vzdialenosti len niekoľkých svetelných rokov od samotnej čiernej diery.

Vedci vypočítali, že planéty by sa mohli formovať v priebehu niekoľkých stoviek miliónov rokov. Takéto planéty okolo čiernych dier zatiaľ nie je možné priamo detegovať súčasnými ďalekohľadmi, ale výsledky otvárajú nový a fascinujúci odbor výskumu.

Tieto hypotetické planéty dokonca už dostali vlastný názov: blanéty. Ide o zloženú skratku z dvoch anglických slov black hole (čierna diera) a planet (planéta).

Ich obežné dráhy by sa mohli nachádzať niekoľko svetelných rokov od čiernej diery. Pre predstavu: ide o vzdialenosť podobnú tej, ktorá delí Slnko od jeho najbližších hviezdnych susedov.

Blanéty by teda obiehali čiernu dieru zo vzdialenosti, z akej my vidíme najbližšie hviezdy – a predsa by sa nachádzali v jednom z najnepriateľskejších prostredí vo vesmíre.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

16. decembra 2024

Tip na knihu: Vesmír (Andrew Cohen)

Výzvy na pozorovanie

Blanéty, ak teda vôbec existujú, sú pre súčasnú generáciu ďalekohľadov zrejme nepozorovateľné. Štandardné metódy detekcie exoplanét sú v okolí supermasívnych čiernych dier prakticky nepoužiteľné. Pre extrémne gravitačné a radiačné podmienky je totiž toto prostredie mimoriadne náročné na pozorovanie.

Avšak nie všetky čierne diery by boli vhodné na tvorbu blanét. Silné pôsobenie aktívnych čiernych dier by totiž mohlo roztrhať väčšie prachové zrniečka skôr, než by sa stihli zlepiť, čím by sa celý proces zastavil. Pri menej žiariacich čiernych dierach by však mala byť tvorba planét možná.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

14. mája 2026

Mesiac Fobos sa čoskoro rozpadne a Mars bude mať prstenec

Prečo na tom záleží

Blanéty by mohli predstavovať úplne nový typ vesmírneho objektu. Boli by to planéty bez hviezdy, obiehajúce okolo jedného z najextrémnejších objektov vo vesmíre.

Skúmanie takýchto objektov by mohlo odhaliť nové mechanizmy tvorby planét a rozšíriť naše chápanie toho, kde vo vesmíre môže existovať komplexná hmota – a možno aj život.

Vesmír je väčší a divokejší, než sme si mysleli. Ale jeho najtemnejšie miesta možno nie sú až také prázdne.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock