Výsledky odhalili, že rovnaké chemické látky, ktoré spôsobujú dozrievanie paradajok – teda ich sčervenanie, zmäknutie a sladnutie –, zároveň rozkladajú jedovaté glykoalkaloidy na menej toxickú zlúčeninu, ktorá sa nazýva eskuleozid A.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

10. augusta 2025

20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 2.)

Kľúčom je demetylácia

Vedci sa zamerali na proteín DML2, ktorý „umožňuje bunkovému mechanizmu, ktorý číta gény, aby sa dostal k tým génom, ktorých úlohou je zastavenie tvorby toxínov. Odstraňujú pritom metylové skupiny, ktoré fungujú ako molekulárne signály, z konkrétnej časti genetického chromozómu.“

Tento proces je známy ako demetylácia. Je kľúčový pre jedlosť paradajok. Keď bol proteín DML2 zablokovaný, rastliny si udržiavali vysoké hladiny steroidných glykoalkaloidov počas celého dozrievania plodov.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

16. februára 2025

Prečo majú koaly taký nezvyčajne hlboký hlas?

Po porovnaní genetických informácií s inými príbuznými rastlinami tím vedcov zistil, že demetylácia riadená bielkovinou DML2 sa v paradajkách zosilňovala v posledných storočiach súbežne s tým, ako ľudia začali rajčiny pestovať a domestikovať. A čím viac paradajky rástli, červeneli a sladli, tým nižšie hladiny génov pre steroidné glykoalkaloidy vykazovali.

Práve preto dnes môžeme bez obáv zjesť aj nezrelé, zelené paradajky. Nemusíme sa báť, že nám tie bájne „jedovaté jablká“ spôsobia smrť.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock