Čo vás čaká v zóne Garmin x SHEruns na dm ženskom behu?
Už tento víkend, v sobotu 21. septembra, sa uskutoční najkrajší beh v roku – dm ženský beh. Na štart sa tento rok postaví 6000 dievčat a žien, k
Dajte si z toho segedínu! Kyslá kapusta prospieva mikrobiómu
Fermentovaná kapusta existuje tisíce rokov a výskum odhaľuje, prečo ju toľko kultúr objavilo nezávisle od seba. Benefity sú reálne – ale treba vedieť, čo jesť a čo radšej nie.
00:00
00:00
Kyslá kapusta vzniká jednoduchým procesom: potrebujete nakrájanú kapustu, soľ a čas. Baktérie mliečneho kvasenia, ktoré sa prirodzene vyskytujú na listoch kapusty, začnú spracovávať cukry a produkovať kyselinu mliečnu. Je to tá istá kyselina, ktorá vzniká vo svaloch pri intenzívnom cvičení.
Výsledkom je ostrokyslý, trvanlivý produkt s prekvapivo komplexným výživovým profilom.
Čo robí fermentácia s kapustou?
Vedci z Kalifornskej univerzity v Davise publikovali v roku 2025 štúdiu, v ktorej chemicky analyzovali zloženie kyslej kapusty počas fermentácie.
Zistili, že proces fermentácie dramaticky mení výživový profil kapusty – zvyšuje obsah prospešných metabolitov vrátane kyseliny mliečnej, aminokyselín a rastlinných zlúčenín spojených so zdravím čriev.
„Niektoré metabolity, ktoré nachádzame v kyslej kapuste, sú rovnaké ako tie, ktoré produkuje črevný mikrobióm. To nám dáva väčšiu istotu, že súvislosť medzi metabolitmi v kyslej kapuste a dobrým zdravotným stavom čriev dáva zmysel,“ uviedla vedúca výskumníčka Maria Marcová.
Výskumníci identifikovali stovky rôznych metabolitov, ktoré vznikajú počas fermentácie, a teraz pracujú na tom, aby určili, ktoré z nich zohrávajú najväčšiu úlohu pri dlhodobej podpore zdravotného stavu čriev.
Mohlo by vás zaujímať
Známi neznámi – Neandertálci
Čo hovorí klinický výskum
Rozsiahla štúdia Freiburskej univerzity, do ktorej sa zapojilo 87 účastníkov, skúmala vplyv pravidelnej konzumácie kyslej kapusty na črevný mikrobióm.
Výsledky naznačujú pozitívne zmeny v zložení črevného mikrobiómu. Autori štúdie však zdôrazňujú, že mechanizmus (či ide o probiotický efekt živých baktérií alebo o vlákninu a metabolity) zatiaľ nie je definitívne objasnený.
Štúdie na aktívnych športovcoch ukazujú, že konzumácia 250 gramov kyslej kapusty denne počas desiatich dní prináša merateľné zmeny v zložení črevného mikrobiómu.
Vplyv sa prejavil aj v prípade pasterizovanej verzie kapusty, kde živé baktérie prežiť nemohli. To naznačuje, že prospešné účinky nepochádzajú len z bakteriálnych probiotík, ale aj z metabolitov, ktoré vznikli počas fermentácie.
Mohlo by vás zaujímať
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Dôležitý detail: surová alebo pasterizovaná?
Práve tu prichádza zásadný praktický poznatok. Kyslá kapusta z obchodu, ktorá vydrží pri izbovej teplote, bola pasterizovaná. To znamená, že sa zahriala na teplotu, ktorá ničí živé baktérie. Obsahuje síce metabolity a vlákninu, ale živé probiotické kultúry v nej nenájdeme.
Preto vedci odporúčajú jesť pre maximálny efekt nepasterizovanú kyslú kapustu z chladiaceho regálu bez pridaných konzervantov a cukru, prípadne si ju človek môže vyrobiť doma. Recept je jednoduchý: potrebujete kapustu, soľ a niekoľko dní.
Kyslá kapusta nie je zázračný liek, ale spomedzi fermentovaných potravín patrí k tým najlepšie preskúmaným. A veda jej pomaly, ale isto dáva za pravdu.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
