Záhradný raj princa Eugena Savojského na zámku Schloss Hof

Zámok Schloss Hof, len približne 30 minút jazdy autom od Bratislavy zaujme bohatou históriou, majestátnou architektúrou, prírodnými prvkami i atraktívnou ponukou aktivít.

Spoznajte svet stále živého baroka

Keď princ Eugen Savojský v 18. storočí odkúpil nevýrazný kaštieľ panstva Hoff an der March s priľahlými lužnými lesmi v okolí r ieky Moravy, bohatými na zver, zrejme nikto nepredpokladal, že po takmer 300 rokoch sa stane jedným z najobľúbenejších výletných cieľov v Dolnom Rakúsku.

Tento prekrásny komplex pozostávajúci z dvojposchodovej zámockej budovy, záhrady a statku sa rozprestiera na viac ako 60 hektároch a má v umení a dejinách kultúry svoje významné miesto. Barokové záhrady na siedmich záhradných terasách vás očaria sviežou zeleňou a pestrými farbami kvetov. Krásne vône a zvuky prírody priam lákajú na príjemnú prechádzku či piknik v tôni stromov.

Ak chcete na chvíľu uniknúť a zabudnúť na hektický pulz dnešnej doby, zámocká záhrada je tým pravým miestom pre vás a vašich najbližších.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

24. októbra 2025

Veľkolepé svadby  na zámku Schloss Hof 

Kto bol vlastne ten tajomný princ?

Princ Eugen Savojský sa narodil vo Francúzsku a je považovaný za jedného z najvýznamnejších generálov a štátnikov v rakúskych dejinách.

Do habsburských služieb vstúpil v roku 1683 a rýchlo sa vypracoval na hlavného veliteľa cisárskej armády, kde dosiahol niekoľko významných víťazstiev proti Osmanom a vo vojne o španielske dedičstvo. Vďaka tomu sa stal osobnosťou, ktorá formovala identitu rakúskej armády. Ľudovú slávu získal predovšetkým dobytím Belehradu, ktoré pripomína ľudová pieseň „Princ Eugen, šľachetný rytier“.

S kozmopolitovou noblesou sa stretával s významnými osobnosťami po celej Európe. Prestížne miestnosti jeho palácov boli dejiskom živého medzinárodného dialógu. Princ Eugen mal trvalý vplyv nielen na politiku, ale aj na dejiny umenia a kultúry v Rakúsku.

Prostredníctvom svojich stavieb a umeleckej zbierky sa stal jedným z najvýznamnejších mecenášov umenia a vedy svojej doby. Jeho záhradný palác Belvedere vo Viedni a vidiecke sídlo Schloss Hof patria k najvýznamnejším dielam rakúskeho baroka a jeho cenná zbierka kníh je ústrednou súčasťou Rakúskej národnej knižnice.

Princ Eugen a zámok Schloss Hof

V roku 1725 získal princ Eugen Savojský, vtedy 62-ročný vojvodca, jednoposchodový renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a poveril architekta Johanna Lucasa von Hildebrandta vytvoriť prestavbou kaštieľa na reprezentatívne poľovnícke sídlo.

Do smrti princa Eugena v roku 1736 bolo na stavbe zamestnaných stovky remeselníkov, ktorých úlohou bolo mimo iného aj vystavať prepychovú záhradu. Na severnej strane zámockého areálu bol postavený aj hospodársky statok, ktorý sa mal starať o zásobovanie celého zámku.

Princ Eugen však nebol len pasívnym znalcom záhradnej nádhery, ale pestoval aj živú korešpondenciu s umelcami, architektmi a svojimi záhradnými dizajnérmi – dokonca aj na svojich vojenských výpravách. Vášnivo sa zapájal aj do výberu a obstarávania kvetov, kríkov a stromov a bol vášnivým zberateľom exotických rastlín.

Pravidelne diskutoval so svojimi záhradnými majstrami o pestovaní a starostlivosti o pôvodné a exotické rastliny, o novo vyvinutých zavlažovacích systémoch a o výhodách a nevýhodách rôznych typov štepenia. Žiadal diplomatov, aby na svojich zahraničných postoch dávali pozor na botanické rarity, a sám písal svojim dodávateľom, aby sa informoval o správnom zaobchádzaní s dodávanými sadenicami a cibuľkami kvetov.

Na zámku Schloss Hof boli vybudované tzv. oranžérie (skleník) podľa najmodernejšej techniky 18. st.

Vzniká záhradný raj

Do práce boli povolané najzvučnejšie mená dobovej umeleckej scény ako architekt Johann Lucas von Hildebrandt či záhradný inžinier Anton Zinner, ktorému sa podarilo vybudovať jednu z najveľkolepejších záhrad v strednej Európe. Podobne ako vo viedenskej záhrade Belvedere dvojica inšpiráciu čerpala priamo z veľkých barokových záhrad vo Francúzsku, aké sa v tom čase považovali za najväčší vzor.

Detailne upravená a sformovaná príroda vždy znamenala podmanenú prírodu symbolizujúcu absolutistické vládnutie panovníka, ktorý si svoju neobmedzenú moc nenárokoval iba nad poddanými, ale aj nad prírodou. Záhrada sa stane dejiskom kniežacej reprezentácie a nie miestom pokoja.

Strmý svah na zámku Schloss Hof smerujúci na východ k nivám Moravy ponúkol princovi Eugenovi vynikajúce podmienky na vystavanie terasovitej záhrady podľa francúzskeho vzoru. Aby sa tieto rozsiahle plány čo najrýchlejšie premenili na skutočnosť, museli v krátkom čase zamestnať stovky robotníkov, ktorí najprv vykopali celé tony štrku a piesku, potom ich stupňovito nasypali a spevňovali nimi terasy. Veľké stavenisko!

V súlade s francúzskymi pravidlami dizajnu bola vytvorená centrálna vizuálna os, ktorá prechádza vertikálne cez všetkých sedem terás. Táto os rozdeľuje každú úroveň na dve zrkadlovo otočené časti. Okrem toho boli terasy vybudované tak, aby záhrada odhaľovala svoje čaro len postupne krok za krokom a návštevník si až na poslednom stupni na konci záhrady mohol vychutnať nádherný výhľad na celý komplex.

Zámocká záhrada

Od zámku Niederweiden viedla aleja k hlavnej bráne zámku Schloss Hof. Cez most nad opevnenou priekopou a múrom sa návštevník dostal do zámockého komplexu na 1. terasu. Neptúnova fontána sa nachádzala na schodisku vedúcom na druhú terasu.

V 19. storočí ju však zasypali, ale počas prác na revitalizácii záhrady boli odkryté základy Neptúnovej fontány a zrekonštruovaná podľa pôvodných plánov. Stratila sa však figurálna výzdoba, najmä rovnomenná socha Neptúna.

Budova barokového zámku sa nachádza na 2. terase. Prístavbou bočných krídel vzniklo čestné nádvorie, na ktorom princ Eugen prijímal návštevy. Cez arkádové nádvorie a tzv. „Sala terrena“ sa dostanete do záhradného raja. V strednej časti záhrady, medzi „umeleckou prírodou“, ornamentálnymi brodériami a nespútanou prírodou v okolí, sa nachádzajú aleje, kríky a rozľahlé trávnaté plochy.

Všade vládne prísny geometricky poriadok. Kvetinová výzdoba je bohatšia a najozdobnejšia v blízkosti budovy, aby zapôsobila najhonosnejším dojmom a s narastajúcou vzdialenosťou od nej môže byť postupne skromnejšia a jednoduchšia.

Do kniežacích barokových záhrad neodmysliteľne patrili kvetinové partery, ako aj aleje lemované stromami ci fontány, ktoré prechádzali pozdĺž centrálnej vizuálnej osi záhrad. V stúpajúcich fontánach, kaskádach a veľkých nádržiach voda nevytvárala len vizuálne, ale aj akustické efekty.

Keďže zásobovanie početných fontán dostatočným množstvom vody bolo v 18. st. veľmi drahé a technicky mimoriadne náročné, hodnota záhrady sa merala aj počtom vodných prvkov. Zámok Schloss Hof zásobovali vodou z rybníkov nachádzajúcich sa tri kilometre od zámku cez podzemné potrubia vedúce do zámku.

Reprezentatívna baroková záhrada bola nepredstaviteľná bez sochárskej výzdoby. Umelecké diela vytesané z kameňa sa nepovažovali len za dekoratívne prvky, ale tiež vynikajúcim spôsobom signalizovali spoločenské postavenie a osobitné schopnosti majiteľa. Veľká kaskáda (fontána s vodopádom) tvorí geometricky aj tematicky stredobod záhrady. Viaceré súsošia antických hrdinov poukazujú na zásluhy cnostného domáceho pána princa Eugena.

Najväčšia, siedma terasa je rozdelená na štyri veľké plochy tvorené živými plotmi a plantážami, ktorých polo tienisté chodníky pozývajú návštevníkov na prijemnú prechádzku vychutnať jedinečný výhľad na terasovitú záhradu v celej kráse.

Fotogaléria - Viac fotiek zo zámku Schloss Hof na vás čaká vo fotogalérii:

Zobraziť galériu

+9

Prebudenie zo spánku šípkovej Ruženky

Hýriaca nádhera, ktorú sa podarilo dosiahnuť vďaka umeleckej nápaditosti a vynaloženiu obrovských prostriedkov, mala však len obmedzenú dobu trvania. Od konca 18. storočia sa totiž finančné náklady na starostlivosť o záhradu a jej údržbu postupne znižovali a neskôr úplne škrtli.

O kedysi starostlivo udržiavaný areál sa prestali starať, takže čoskoro záhony a cestičky zarástli porastom a burinou. Keď cisár František Jozef v roku 1898 odovzdal zámok Schloss Hof vojenskej správe, väčšina sôch – ako aj brány z tepaného železa a dokonca aj mnohé kamenné zábradlia – demontovali a odviezli do Viedne.

Z dnešného pohľadu sa však zarastenie terás ukázalo ako šťastie. Práve zanedbaný hustý porast ich zachránil pred neskoršími úpravami a základné štruktúry barokovej záhrady sa pod hrubou vrstvou zeminy zachovali. Počas obnovy areálu sa teda mohlo pokračovať na základoch terás z obdobia baroka, ktoré boli objavené pri archeologických vykopávkach.

Pôvodný vzhľad stvárňovali aj obrazy – ako vyobrazenie zámku Schloss Hof od talianskeho maliara Bernarda Belotta, nazývaného aj Canaletto – a poskytovali staré plány (napr. pôvodný záhradný plán A. Zinnera nájdený v Innsbrucku), takže aj tieto poslúžili ako zdroje presných pokynov na obnovu jednotlivých terás do ich pôvodnej barokovej podoby.

Po rozsiahlych stavebných štúdiách a archeologických vykopávkach v roku 2003 sa začali v zámku, záhrade a na statku revitalizačné práce. Kde to len bolo možné sa využívali remeselné postupy a materiály, aké boli k dispozícii v čase baroka.

Záhrada v číslach:
• Baroková záhrada na 7 terasách má rozlohu 16 hektárov.
• Od polovice marca do konca novembra tu pracuje približne 26 záhradníkov.
• V záhrade sa nachádza sedem fontán.
• Rastliny, ktoré lemujú záhony, by tvorili úsek viac než 5 kilometrov.
• Každoročne sa v areáli vysadí 35 000 jarných kvetov.
• Na siedmej terase rastie vyše 1000 kusov divých kríkov.
• Záhradníci musia pravidelne kosiť 120 000 m² trávnika.

Oddych po cisársky

Revitalizovaná zámocká záhrada je dnes skutočným majstrovským dielom zručných záhradníkov, pričom pri výbere rastlín sa kladie veľký dôraz na historickú správnosť. Umelecky tvarované záhony s pestrou sezónnou výsadbou, bohatá skulpturálna výzdoba – od antických bohov až po bájne bytosti, a impozantné fontány spríjemňujú chvíle plné relaxu na miestach, kde kedysi oddychoval aj Eugen Savojský a Mária Terézia. Doprajte si romantickú prechádzku či piknik v tôni gaštanov a vychutnajte si podmanivé čaro barokovej záhradnej nádhery.

Text: Pravdivá história
Foto: Severin Wurnig, Lois Lammerhuber