Zimu v Rakúsku nemožno nemilovať
Snom nejedného lyžiara je vychutnávať si v celej kráse pohľad na zimné Alpy a zlyžovať denne desiatky kilometrov na dokonale upravených zjazdovkách
Náhorný Karabach – cesta do zabudnutého sveta
O Náhornom Karabachu ste dosiaľ zrejme počuli len zlé veci. Konflikty, vojna, výbuchy. Ako to tu ale vyzerá v skutočnosti?
Hornatý zelený región plný vody a prírodných krás chce konkurovať Tatrám. Má šancu uspieť? Prešli sme nedostupný Náhorný Karabach, tu sú naše postrehy.
Tri letiská v zapadlom kraji
Prechádzame bránou Fuzuli a popri salutujúcich vojakoch vchádzame do Náhorného Karabachu. Policajné autá majú zapnutú sirénu, náš šofér cez vysielačku dostáva pokyny. Dovtedy sme stretávali na ceste autá, odteraz sme na cestách sami.
Letisko Fuzuli je moderné, pekné, hotové, no nikto tu nepristáva. Je tu nová tabuľa s názvom Karabach, čo využívame a fotíme sa. Klobúk dole pred takým letiskom, chválime Azerbajdžancov a oni odpovedajú, že na okupovanom území dokončujú tri takéto letiská. Máme sa čo učiť.
Mohlo by vás zaujímať
3 dni za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky
Šuša – Versailles Azerbajdžanu
V meste Šuša bol kedysi ruský checkpoint a odtiaľto viedla cesta do Arménska. Strata mesta Šuša v roku 1992 a opätovné získanie mesta v roku 2020 bolo v Azerbajdžane veľmi silno vnímané. „Vtedy, začiatkom novembra 2020, to bolo ako znovuzrodenie národa,“ vysvetľujú domáci.
Máme miestneho sprievodcu, ktorý nám ukáže „Versaillské“ paláce, hrad a následne vyrazíme k mešite. Tá má dva minarety a, musíme povedať, že je decentná a krásna zvonka, ale impresívna aj zvnútra. Biely kameň a tehly, ružový koberec korešpondujúci s farbou minaretov, všetko veľmi decentné. Bol to vskutku zážitok.
Stepanakert – Chankendi
Z mešity ešte stúpame hore nad Šušu a urobíme si krátku prechádzku s výhľadmi na údolia Náhorného Karabachu. Mladí ľudia sa tu stretávajú, hrajú na tradičné azerbajdžanské nástroje. Bolo to veľmi milé.
Nasadáme do áut a schádzame točitou vyasfaltovanou cestou dole. Šuša bola vždy strategicky významná, lebo leží na vrchu. „V zime tu chánovi bývala zima, a preto sa v zimných mesiacoch presúval dole a založil Chankendi. Arméni ho premenovali na Stepanakert.“
Tunajšia univerzita nemá ešte ani rok. Vystúpime z auta, novinári nás už očakávajú, ako aj samotný rektor univerzity. Plus stovky študentov. Vstúpime do plnej sály. Zaznie hymna, ktorú žiaci spievajú odhodlanejšie ako víťazi majstrovstiev sveta vo futbale.
Agdam – Hirošima Kaukazu
Odchádzame z Chankendi a zastavujeme sa na cintoríne v Aleji Martýrov. Na skoro každom hrobe je položená azerbajdžanská vlajka. 26 kilometrov pokračujeme do zničeného mesta Agdam, čo v preklade znamená Biely dom.
„Hirošima bola zničená atómovou bombou, tu bol Agdam zničený tridsaťročnou okupáciou,“ hovoria nám. Arméni totiž Agdam dobyli už v roku 1993 a podľa Human Rights Watch ho vyplienili a spálili.
Dajú sa niekde vôbec vidieť takéto ruiny? Možno iba v Líbyi. Toto naozaj nevidieť ani v Afganistane, ani v Sýrii. Náhorný Karabach je plný trosiek, ktoré boli kedysi domami.
Obrovské investície a obnova
Letisko je, logicky, na rovine a teraz pokračujeme stále po perfektnej, novučičkej asfaltke ďalej. „Všetko bolo úplne rozbité, cesty sme postavili nanovo,“ vysvetľujú, a je to aj vidieť. Novučičké mosty, nadjazdy, tunely. Samozrejme, napriek tomu si tu treba dávať pozor. V Náhornom Karabachu je podľa odhadu 1,5 až 2 milióny nevybuchnutých mín, a tak sa radí neísť mimo (nové) cesty.
Dostávame sa do oblasti Kalbajar, najvyššej v celej krajine. Vo výške cez 1 500 metrov prechádzame Potemkinovským mestom – ulicou, kde sa pracuje naplno. Naokolo sú stále zasnežené trojtisícovky. „Čoskoro sem chceme presídliť prvých obyvateľov,“ zaznie. Konkurencia pre Tatry? S prižmúrením oboch očí možno.
Lačín a jeho koridor
Táto cesta by sa dala nazvať road tripom. Turistika sa zatiaľ v Náhornom Karabachu neodporúča. Lačín je však bezpečný a ide o cestovateľskú pikošku, lebo mesto je v obkrúžení Arménskom, a pritom sa sem z Arménska nemožno dostať.
Posledné desaťročia bol Lačín veľmi významný, keďže tadiaľto viedol Lačínsky koridor – jediná cesta spájajúca Arménsko s Náhorným Karabachom.
Horský región dnes patrí už oficiálne Azerbajdžanu. Čoskoro sa snáď naplno sprístupní turistom, aby tí mohli vnímať jeho krásy naplno.
Mohlo by vás zaujímať
Chcete zažiť Veľkú migráciu?
Pokračovanie článku nájdete v BUBO blogu Náhorný Karabach. Pokiaľ vás láka cestovať neznámymi kútmi sveta, klikajte na bubo.sk.
Text: Viktor Háber / BUBO
Foto: Ľuboš Fellner / BUBO
1/1
