Našli pradávneho predátora – predka pavúkov aj škorpiónov so záhadnými klepetami
Má pol miliardy rokov, vyzerá takmer ako pavúk, ale klepetá má takmer ako moderný škorpión. Najčudnejšie je však to, kde tie klepetá sú.
Prečo je najviac fosílií ľudí z východu Afriky? Môže za to kontinentálny rift
Kde sa zrodilo ľudstvo? Bolo to naozaj vo východnej Afrike alebo tam boli len vhodné podmienky na zachovanie dôkazov o vývine ľudí?
00:00
00:00
Hovorí sa, že východná Afrika je kolíska ľudstva. Je to miesto, kde dodnes nachádzame množstvo fosílií našich predkov.
Dlho sa predpokladalo, že je to preto, lebo práve tu prebiehala ľudská evolúcia. Nová štúdia vedcov z Kolumbijskej univerzity však prináša prekvapivú alternatívu: za bohatosťou fosílneho záznamu možno nestojí evolúcia, ale geológia.
Afrika sa trhá rýchlejšie, než sme si mysleli
Nový výskum sa zameral na Turkanaský rift. Ide o rozsiahlu geologickú oblasť, ktorá sa tiahne cez Keňu a Etiópiu. Turkanaský rift je súčasť Východoafrického riftového systému, čo je jedno z mála miest na Zemi, kde sa kontinent aktívne rozlamuje. Tektonické platne sa tu pomaly od seba odďaľujú.
Vedúci autor štúdie Christian Rowan uviedol: „Zistili sme, že oddeľovanie zeme v tejto zóne je pokročilejšie a kôra je tenšia, než ktokoľvek predpokladal.“
Pomocou seizmických dát, ktoré sa podobajú zvukovým vlnám používaným na mapovanie podzemných štruktúr, nahliadli vedci hlboko pod povrch Zeme. Zistili, že kôra v strede riftu je hrubá len asi 13 kilometrov. Oblasti mimo riftu však majú kôru hrubšiu ako 35 kilometrov.
Mohlo by vás zaujímať
Osamelosť sa dá liečiť. Čo treba robiť?
Kontinentálne zužovanie
Toto stenčovanie kôry je súčasť procesu, ktorý sa nazýva „zužovanie“ alebo „krčenie“. Ide o proces, pri ktorom sa kôra naťahuje a zužuje, podobne ako sa žuvačka stenčuje pri ťahaní.
Turkanaský rift je jediný známy aktívny rift na Zemi, kde tento kľúčový proces práve prebieha. „V podstate teraz máme najlepší výhľad a môžeme sledovať kritickú fázu riftovania. Tá totiž zásadne formovala všetky riftové okraje na celom svete,“ uviedol spoluautor štúdie Folarin Kolawole.
Africká a Somálska platňa sa takto odďaľujú rýchlosťou asi 4,7 mm za rok. Proces stenčovania sa začal po rozsiahlej sopečnej činnosti pred asi štyrmi miliónmi rokov. O niekoľko miliónov rokov by mohol viesť k vzniku nového oceánskeho dna.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Prečo je tu toľko fosílií?
V Turkanaskom rifte sa našlo viac ako 1 200 fosílií hominidov z posledných štyroch miliónov rokov. To je asi tretina všetkých takýchto nálezov v Afrike. Dlho sa preto predpokladalo, že práve tu prebiehala kľúčová fáza ľudskej evolúcie.
Nová štúdia to však spochybňuje. Po rozsiahlej sopečnej činnosti pred štyrmi miliónmi rokov spustil proces zužovania klesanie terénu v oblasti Turkanaského riftu. Rýchlo sa tam preto hromadili jemnozrnné sedimenty priaznivé pre zachovanie fosílií.
„Podmienky boli vhodné na zachovanie nepretržitého fosílneho záznamu,“ hovorí Rowan. Je teda možné, že Turkanaský rift nebol ani tak mimoriadne dôležitý pre evolúciu a diverzifikáciu našich predkov. Mohlo to byť skôr miesto, kde boli podmienky výborné na ich zachovanie.
Geológia a evolúcia
Tieto procesy úzko súvisia s inými zemskými systémami a pomáhajú vedcom zistiť, ako vyzerali krajiny, vegetácia a klimatické vzorce v hlbokej minulosti. „Tieto poznatky sa dajú použiť na pochopenie toho, čo sa stane v budúcnosti, a to dokonca aj v kratších časových úsekoch,“ uviedla spoluautorka štúdie Anne Bécel.
Turkanaský rift teda nie je len oknom do minulosti ľudstva. Je aj vzácnym prírodným laboratóriom, v ktorom vedci sledujú zrod budúceho oceánu. A zároveň je miestom, ktoré nás núti prehodnocovať, kde sa zrodilo ľudstvo.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
