Freska z Pompejí ukazuje podozrivo známe jedlo: Jedli Rimania pizzu?
Keď archeológovia odkryli v Pompejach novú fresku, ľudia boli nadšení. Dôvod? Na stene 2 000 rokov starej rímskej vily sa objavilo niečo, čo nápadne
Učebnice opisujú maternicu ako pasívny orgán bez inej funkcie, než je tehotenstvo. Zistilo sa však, že maternica môže ovplyvňovať pamäť aj intelekt.
V endokrinologických učebniciach sa maternica opisovala celé desaťročia jednoducho: orgán na vynosenie plodu. Okrem tehotenstva je nefunkčný, bez hormónov, bez vplyvu na zvyšok tela. Tento pohľad sa teraz mení a má to priame dôsledky pre milióny žien.
Prelomová štúdia pochádza od vedcov z Arizonskej štátnej univerzity. Tím pod vedením neurovedkyne Heather Bimonte-Nelson rozdelil 60 samíc potkanov do štyroch skupín: jedna prekonala hysterektómiu (odstránenie maternice), druhá ovarektómiu (odstránenie vaječníkov), tretia podstúpila obe operácie naraz a štvrtá iba simulovanú operáciu bez skutočného odstránenia orgánov.
Po šiestich týždňoch rekonvalescencie podstúpili všetky zvieratá test kognitívnych funkcií. Dostali za úlohu prejsť bludiskom s ôsmimi ramenami, pričom na konci niektorých z nich boli skryté platformy.
Keď boli všetky stopy prítomné, skupiny sa nijako nelíšili. Keď sa však stopy začali postupne odstraňovať, čo si vyžadovalo zapájať pamäť a priestorovú orientáciu, skupina po hysterektómii výrazne zaostávala za všetkými ostatnými.
Výsledok bol paradoxný. Skupina bez vaječníkov aj bez maternice dopadla rovnako ako skupina bez operácie. Ale skupina, ktorej zostali vaječníky, no prišla o maternicu, mala zreteľný kognitívny deficit.
„Dúfame, že vedci začnú premýšľať o systéme maternica–vaječníky–mozog namiesto toho, aby sa zameriavali len na systém vaječníky–mozog,“ povedala Bimonte-Nelson po publikácii výsledkov.
Biologický mechanizmus prepojenia maternice s mozgom zatiaľ nie je plne objasnený. Vedci vylúčili, že by za všetkým stáli estrogény. Ich hladina totiž po samotnej hysterektómii neklesá výrazne, keďže vaječníky žene zostávajú. Namiesto toho výskum poukazuje na priame nervové prepojenia.
Maternica je prepojená s mozgom cez autonómny nervový systém, teda tú istú sieť, ktorá riadi dýchanie, trávenie a srdcovú frekvenciu bez vedomej kontroly.
Tieto nervové dráhy sa doteraz vnímali predovšetkým v kontexte tehotenstva. Nový výskum však naznačuje, že môžu fungovať neustále, a to aj u žien, ktoré dieťa nikdy nečakali.
Ďalšou možnosťou je, že maternica produkuje signálne molekuly, ktoré vedci ešte neidentifikovali. Podobne sa dlho podceňovali úlohy tukového tkaniva alebo čriev, ktoré sa dnes uznávajú ako aktívne endokrinné orgány.
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Prechodom od potkanov k ľudským dátam sa obraz komplikuje, ale tiež dotvára.
Výsledky dvoch štúdií naznačujú, že čím rozsiahlejší je gynekologický zákrok, tým vyššie je riziko kognitívneho postihnutia alebo demencie.
U žien po samotnej hysterektómii bolo vyššie riziko kognitívneho postihnutia ako u žien bez operácie. U žien po hysterektómii s jednostranným odstránením vaječníkov bolo riziko ešte vyššie a najvyššie riziko zaznamenali ženy po hysterektómii s odstránením oboch vaječníkov.
Veľká metaanalýza z roku 2024, ktorá zhrnula dáta 233 802 žien z piatich štúdií zo štyroch krajín, potvrdila, že nástup menopauzy v mladšom veku vrátane chirurgického odstránenia maternice je spojený s vyšším rizikom nástupu demencie.
Vek, v ktorom žena podstúpi hysterektómiu, je kľúčovým faktorom. Demencia je pravdepodobnejšia u mladších žien, najmä u tých, ktoré podstúpili tieto operácie pred nástupom prirodzenej menopauzy. Práve vaječníky totiž produkujú väčšinu estrogénu, teda hormónu, ktorý mozog ochraňuje.
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Okolo jednej tretiny žien podstúpi hysterektómiu do šesťdesiatky. Väčšina týchto operácií prebehne pred menopauzou. Najčastejšími dôvodmi sú myómy, endometrióza, prolaps maternice, hyperplastické zmeny alebo rakovina.
Operácia je v prípade mnohých z týchto diagnóz nevyhnutná alebo výrazne zlepšuje kvalitu života.
Výsledky výskumu nehovoria, že by mali ženy operáciu odmietať, hovoria niečo jemnejšie: maternica môže mať aj inú úlohu než výlučne reprodukciu. Túto úlohu by si pritom mali lekári viac všímať a skúmať.
„Maternicu začíname vnímať ako regulátor funkcie mozgu, nie iba ako pasívny orgán,“ hovorí výskumníčka Diana Korol, ktorá sa touto témou zaoberá na Illinoiskej univerzite.
Ženy, ktoré hysterektómiu zvažujú alebo ju absolvovali, môžu všetko toto prediskutovať so svojím lekárom a dlhodobo sa nechať kognitívne sledovať. Prípadne môžu zvážiť hormonálnu substitučnú liečbu, ktorá môže niektoré riziká zmierňovať.
Učebnice medicíny sa vždy menili len veľmi pomaly. Maternica v nich dlho existovala len ako miesto na dieťa. Výskum však teraz naznačuje, že je to aj niečo viac.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock