SAF je skratka z anglického Sustainable Aviation Fuel, teda udržateľné letecké palivo. Ide o alternatívu ku konvenčnému leteckému palivu Jet A-1, ktorá sa vyrába z obnoviteľných alebo odpadových surovín namiesto ropy.

Lietadlo Airbus A350 poháňané stopercentným udržateľným palivom vytvorilo počas letu až o 56 % menej ľadových kryštálikov v kondenzačných stopách než konvenčné palivo. Ide o najsilnejší reálny dôkaz, že čistejšie letectvo je možné a dostupné. Lenže cena a dostupnosť palív SAF ostávajú problém.

Obrovský dopad letectva

Letectvo zodpovedá za asi 2,5 % globálnych emisií CO₂, ale jeho celkový vplyv na klímu je oveľa vyšší. Dôvodom sú kondenzačné stopy za lietadlami – sú to tie tenké mraky z ľadových kryštálikov, ktoré vznikajú, keď vodná para v atmosfére zamrzne na sadzových časticiach, ktoré unikajú z motorov.

Tieto mraky zachytávajú tepelné žiarenie a prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Odborníci odhadujú, že globálny otepľovací efekt kondenzačných stôp dosahuje 57 mW/m² – ale všetok všetok kumulovaný CO₂ z letectva dosahuje len 34 mW/m². Inými slovami: kondenzačné stopy môžu mať väčší klimatický dopad než samotný oxid uhličitý.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

21. júla 2021

O akom televízore sníva moderný človek?

Historický experiment ECLIF3

Práve tu vstupuje do hry experiment ECLIF3. Išlo o prvý let komerčného lietadla s oboma motormi napojenými výlučne na udržateľné letecké palivo SAF. Experiment zorganizovali spoločne Airbus, Rolls-Royce, nemecké letecké centrum DLR a výrobca SAF Neste. Uskutočnil sa v lete 2021, no výsledky boli publikované až v roku 2024.

Prvý postavený Airbus A350-941 vzlietol z francúzskeho mesta Toulouse smerom k Stredozemnému moru. Za ním letela výskumné prúdové lietadlo DLR Falcon 20-E s prístrojmi na meranie emisií, sadzí a ľadových kryštálikov v kondenzačných stopách.

Výsledky boli jednoznačné. Počet ľadových kryštálikov v kondenzačných stopách za lietadlom s palivom SAF bol o 56 % nižší než za lietadlom s konvenčným palivom Jet A-1.

Globálne klimatické modely DLR následne odhadli, že celkový klimatický dopad kondenzačných stôp by sa pri plošnom prechode na SAF znížil o najmenej 26 %.

Mohlo by vás zaujímať

Technológie

11. mája 2026

Mäkký robot vníma dotyk ako človek: Má šiesty zmysel a hýbe sa aj bez kamier

Udržateľné palivo funguje lepšie

Kľúčom je zloženie paliva. Konvenčné letecké palivo Jet A-1 obsahuje aromatické zlúčeniny, ktoré pri spaľovaní produkujú sadze. Tieto sadze slúžia ako jadrá, okolo ktorých sa zrážajú ľadové kryštáliky.

Ale palivo SAF, konkrétne HEFA-SPK, ktoré sa vyrába z odpadových tukov a olejov, aromatické zlúčeniny takmer neobsahuje. Produkuje teda výrazne menej sadzí, a teda aj menej kondenzačných stôp.

Palivo SAF zároveň znižuje uhlíkovú stopu v celom životnom cykle paliva (od výroby až po spaľovanie) až o 80 % v porovnaní s konvenčným palivom Jet A-1.

Prečo letectvo neprejde na SAF rýchlejšie?

Napriek presvedčivým výsledkom zostáva palivo SAF marginálnou záležitosťou – tvorí menej ako 0,1 % všetkého leteckého paliva spotrebovaného na svete.

Príčiny sú jednoduché: cena a kapacita výroby. Palivo SAF je v súčasnosti dvoj- až päťnásobne drahšie než konvenčné palivo a jeho výroba nestíha uspokojiť rastúci dopyt leteckého priemyslu.

Experiment ECLIF3 ukázal, že technológia funguje. Zvyšok je však otázka ekonomiky a politickej vôle.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock