Prvá 3D mapa nervov klitorisu: medicína napravuje stáročia zanedbávania
Takmer 30 rokov po tom, ako vedci podrobne zmapovali nervovú sieť penisu, urobili konečne to isté pre klitoris – jeden z najmenej preskúmaných orgánov
Prečo je 90 % ľudí pravorukých? Konečne poznáme odpoveď
Vedci desaťročia hľadali dôvod, prečo je ľudstvo tak výrazne pravoruké. Nová štúdia tvrdí, že to má dočinenia s tým, že sme sa naučili chodiť.
Ak sa poobzeráte okolo seba, zistíte, že deväť z desiatich ľudí naokolo je pravorukých. Táto skutočnosť je natoľko bežná, že ju takmer nevnímame. Ale z evolučného hľadiska je to mimoriadne záhadné. Žiadny iný druh primátov totiž nevykazuje takú silnú a plošnú preferenciu jednej ruky. Šimpanzy, gorily ani orangutany nemajú populačnú predispozíciu ani k jednej ruke.
Prečo je teda ľudstvo tak výrazne pravoruké? To bolo dlho záhadou aj pre vedcov.
Prvý jednotný rámec
Vedecký tím, ktorý viedol Dr. Thomas Pöschel z Oxfordskej univerzity, riešili tento problém v spolupráci s vedcami z Univerzity v Readingu systematicky.
Vedci zhromaždili údaje o preferenciách ruky 2 025 jedincov zo 41 druhov opíc a ľudoopov. Potom použili fylogenetické porovnávacie metódy. Sú to štatistické nástroje, ktoré dokážu sledovať, ako sa vlastnosti vyvíjali naprieč evolučnými líniami a ako súvisia s inými biologickými charakteristikami.
„Toto je prvá štúdia, ktorá testuje niekoľko hlavných hypotéz o ľudskom praváctve či ľaváctve v jednom rámci,“ uviedol Püschel.
Ľudia ako evolučná anomália
Výsledky spočiatku potvrdili to, čo vedci tušili: ľudia sú výrazná anomália. Žiadny iný primát neprejavuje takú silnú a jednoznačnú pravoručnú preferenciu.
Potom však vedci do modelu zaradili dva ďalšie faktory – veľkosť mozgu a pomer dĺžky rúk k nohám (štandardný anatomický ukazovateľ dvojnohej chôdze). Vtedy anomália zmizla. Ľudia prestali byť evolučnou výnimkou a zapadli do širšieho vzoru.
Inými slovami: keď zohľadníme bipedalizmus a veľký mozog, ľudská pravorukosť dáva dokonalý zmysel.
Mohlo by vás zaujímať
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Dvojstupňový príbeh
Štúdia navrhuje dvojstupňový evolučný príbeh. Bipedalizmus prišiel ako prvý. Keď predkovia človeka vstali na dve nohy, ruky sa uvoľnili od pohybovej funkcie a získali nové úlohy: manipulácia s nástrojmi, výroba predmetov, jemná motorika.
Tento posun vytvoril evolučný tlak na lateralizáciu – špecializáciu jednej ruky na presné úkony.
Zväčšovanie mozgu prišlo neskôr. S rastúcim mozgom a reorganizáciou mozgovej kôry sa pravostranná preferencia postupne upevňovala. Čím bol mozog väčší a sofistikovanejší, tým silnejšia bola hemisférická špecializácia. S tým potom prišla aj výraznejšia pravo- či ľavorukosť.
Dáta ukazujú postupný, plynulý vývoj – nie náhly skok. Raní hominidi ako Ardipithecus a Australopithecus mali len mierne pravostranné preferencie, ktoré sa podobajú dnešným veľkým ľudoopom.
S príchodom rodu Homo sa preferencie výrazne posilnili – cez Homo ergaster, Homo erectus a neandertálcov až po extrémnu pravorukosť moderného Homo sapiens.
Zaujímavou výnimkou je Homo floresiensis, tzv. hobití hominid z Indonézie s malým mozgom. Ten mal telo prispôsobené na kombinovanie dvojnohej chôdze s lezením po stromoch. Model pre neho predpovedal výrazne slabšiu predispozíciu k pravorukosti – a to presne zodpovedá širšiemu vzoru.
Mohlo by vás zaujímať
Známi neznámi – Neandertálci
Čo zostáva nevyriešené
Štúdia neodpovedá na všetky otázky. Prečo ľaváctvo vôbec pretrvalo? Akú úlohu zohráva kultúra v upevňovaní praváctva naprieč generáciami? A je podobná lateralizácia u papagájov či klokanov skutočne príbuzná tej ľudskej?
To sú otvorené otázky pre ďalší výskum. No hlavný záver zostáva silný: praváctvo nie je genetický prepínač ani kultúrna konvencia. Je to dôsledok dvoch najdôležitejších krokov v ľudskej evolúcii – doslova aj prenesene.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
